A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aero A.11 | |
Aero A.11 | |
Typ | bombardovacie a prieskumné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Aero |
Konštruktér | Antonín Husník |
Prvý let | 1924 |
Zavedený | 1925 |
Hlavný používateľ | Letecký zbor Česko-slovenskej brannej moci Fínske vzdušné sily |
Vyrobených | 440 |
Cena za kus | 170 000 Kč |
Varianty | Aero A.21 Aero A.25 Aero A.29 Aero A.32 |
Aero A.11 (alebo A 11 či A-11) bol česko-slovenský dvojmiestny jednomotorový viacúčelový vojenský dvojplošník so zmiešanou konštrukciou.
Vznik
Typ Aero A.11 vznikol a vychádzal z lietadla Aero A.12, ktoré poháňal letecký motor Maybach Mb.IVa. V roku 1923 bol spoločnosťou Aero do draku lietadla A.12 pokusne inštalovaný licenčný motor BMW IV, označený Walter W-IV. Pre letové testy boli postavené tri prototypy (A.11.1 až A.11.3), ktoré sa od predchádzajúceho typu líšili len pohonnou jednotkou. Lamelové chladiče boli stále riešené ako postranné, vystupujúce po oboch stranách z motorových krytov.
Vývoj
Prototypy vznikli v roku 1924 a čs. ministerstvo národnej obrany o ne prejavilo okamžite záujem objednávkou 67 strojov. Počas výroby potom došlo ku zmenám, ktoré A.11 od svojho predchodcu A.12 odlišovali.
Po jednaní MNO s firmou Aero si vojenská správa vyžiadala konštrukčné úpravy, ktoré zhrnula svojim prípisom v apríli 1925. Požiadavky zahŕňali zosilnenie nosníkov horného krídla vrátane ochranných rúrok v krídle a zosilnenie kovania hlavných lán a protilán. Namiesto lamelových postranných chladičov bol montovaný čelný chladič. Motorové lôžko bolo taktiež zosilnené a bolo zmenené jeho uchytenie. Za motor bola pridaná izolačná protipožiarna prepážka z hliníkových plechov s azbestovou vložkou. Pozorovateľ obsluhoval pohyblivú dvojicu guľometov Lewis kalibru 7,7 mm na okruhu a pilot mechanicky synchronizovaný guľomet Vickers.
Krátko po začatí sériovej výroby vznikla verzia Aero Ab.11 s pohonnou jednotku Breitfeld Daněk BD Perun II. Od A.11 sa líšila žalúziami na chladiči a tvarom jeho hornej časti. Do zväčšeného baldachýnu bola umiestnená palivová nádrž, vyčnievajúca z profilu nosnej plochy. Niektoré série mali na ľavej strane krytu motora sacie hrdlo vzduchu do karburátoru. Lietadlá boli tiež vybavené bombovými závesníkmi. V rokoch 1925 – 1931 objednalo MNO celkom 84 kusov bombardérov Ab.11, z toho štyri boli vybavené pre nočné lety s označením Ab.11N.
V rokoch 1925 až 1927 dodala česko-slovenská spoločnosť Aero domácemu letectvu 25 lietadiel A.25, čo boli odľahčené cvičné „jedenástky“ bez výzbroje, s dvojitým riadením a motorom BMW IIIa s výkonom 136 kW.
V roku 1928 bola realizovaná výroba pätnástich strojov Ab.111 s motormi Perun IIa a štyridsiatich nočnej verzie A.11N. „Enko“ malo zosilnený podvozok a zväčšené rozpätie kolies, výfukové potrubie bolo predlžené až za miesto pozorovateľa kvôli oslneniu. Pod spodným krídlom bolo umiestnených šesť závesníkov pre 10 kg bomby. Z A.11N bola odvodená osemkusová séria A.21 pre nácvik nočného lietania s motorom Perun I s výkonom 147 kW.
Po príslušnom zosilnení motorového lôžka a trupu, prípadne nosného systému, boli do lietadla pokusne inštalované výkonnejšie motory. Bola verzia A.11C s výkonom jednotky Škoda L so zmenšeným rozpätím krídel, ktorá dosiahla rýchlosť 280 km/h. Ďalší prototyp A.11LD s motorom Lorraine-Dietrich 12Cc potom 240 km/h.
Z lietadla Ab.11.56 a Ab.11.57 bola vyvinutá plaváková verzia Aero A.29 pre vlečenie terčov na delostreleckej strelnici v Boke Kotorskej. Bolo vyrobených 9 kusov s upravenými chvostovými plochami. Päť z nich poháňali motory Perun II s výkonom 206 kW, zvyšné štyri Walter W-IV s rovnakým výkonom. V rokoch 1930 až 1931 boli prestavané na kolesový podvozok.
V roku 1929 bol do lietadla A.11.105 inštalovaný hviezdicový motor Walter Castor s výkonom 176 kW a po dlhých skúškach a celkovej modernizácii bolo v roku 1932 armáde odovzdaných osemnásť cvičných lietadiel s touto pohonnou jednotkou označených A.211. Ďalšia adaptácia na hviezdicový motor bola vykonaná už v roku 1927 úpravou Ab.11.17 pre pohonnú jednotku Jupiter. Z prototypu vznikol sériový Aero A.32 a následne AP.32 s modernizovaným podvozkom a Apb.32. Ich celková výroba dosiahla 110 kusov pre česko-slovenské letectvo.
Nasadenie
Prvé A.11 prevzala vojenská správa v júni 1925. V rokoch 1925 a 1926 získavali tieto stroje ceny v rýchlostnom závode prezidenta republiky v kategórii C (rtm. Svozil, svob. Bárta a rtm. Procházka v roku 1925 a npor. Alexander Hess v roku 1926) a zúčastnili sa niekoľkých medzinárodných ciest prezentujúcich česko-slovenské letectvo v zahraničí. V septembri 1925 odštartovala štvorica A.11 z Prahy pod vedením škpt. Viléma Stanovského spolu s pilotmi Josefom Hamšíkom, Starým a Květoňom na let do Dánska. Let mal medzipristátie v Berlíne a návrat z Kodane bol vykonaný bez medzipristátia.
V roku 1926 vykonal pplk. Skála s A.11 štrnásťhodinový diaľkový let s dĺžkou 2370 km. Trasa viedla z letiska Praha-Kbely cez Maďarsko nad letisko Novi Sad, kde zhodil tubu so srbským pozdravom čs. 1. leteckého pluku. Druhý letecký pozdrav zhodil v Bukurešti a následne sa vrátil do Kbel. V rovnakom roku podnikol škpt. Stanovský s mechanikom Šimkom na lietadle Ab.11.17 (značky L-BUCD) vytrvalostný let 32 štátmi v Európe, Afrike a Ázii s celkovou dĺžkou 15 070 km.
V roku 1928 bola vyrobená ďalšia štyridsaťkusová séria A.11 a armáda tak prevzala celkom 107 lietadiel, ktoré pôsobili vo všetkých troch leteckých plukoch. Spoľahlivo a bez technických problémov slúžili až do polovice tridsiatych rokov, keď boli nahradené Letovmi Š-328. Po vyradení z prvej línie boli zvyšné A.11 prestavané na školské Aš.11.
Okrem Česko-Slovenska používalo tieto stroje aj fínske letectvo – fínske stroje boli označované ako Aero A.11HS a boli poháňané silnejšími motormi Hispano-Suiza 8Fb s výkonom 300 k.
V lete 1926 armáda požičala dva stroje vrátane posádok a pozemného personálu na chemický postrek proti kalamite motýľa mníšky (Lymantria monacha). Na lietadlo bolo namontované rozprašovacie zariadenie a počas asi dvoch týždňov bolo ošetrených 370 hektárov lesa. Išlo o jeden z prvých pokusov leteckého chemického postreku v Európe.
Používatelia
- Česko-Slovensko
- Fínsko
- Slovensko
- Slovenské vzdušné zbrane (Aš.11/A.211)
Špecifikácie (A.11)
Technické údaje
- Posádka: 2 (pilot a pozorovateľ/strelec)
- Rozpätie: 12,80 m
- Plocha krídla: 36,50 m²
- Dĺžka: 8.00 m
- Prázdna hmotnosť: 974 kg
- Vzletová hmotnosť: 1 481 kg
- Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený šesťvalcový radový motor Walter W-IV
- Výkon pohonnej jednotky: 176 kW (240 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 215 km/h
- Cestovná rýchlosť: 190 km/h
- Dostup: 7 200 m
- Rýchlosť stúpania: výstup do 5 000 m za 21,9 minút
- Dolet: 750 km
Výzbroj
- 1 × synchronizovaný guľomet Vickers kalibru 7,7 mm
- 2 x pohyblivý guľomet Lewis kalibru 7,7 mm
- 200 kg bômb[1]
Referencie
Literatúra
- ŠOREL, Václav; VELC, Jaroslav. Letadla československých pilotů I. Praha : Albatros, 1979. 430 s.
- RAJLICH, Jiří; SEHNAL, Jiří. Vzduch je naše moře. Praha : Naše vojsko, 1993. 192 s. ISBN 80-206-0221-6.
- KRUMBACH, Jan. Slavná Československá letadla. Křídla vlasti, červen 1964, čís. 13, s. 427 a 428.
Externé odkazy
- Aero A-11 na www.valka.cz (po česky, po anglicky, po slovensky)
- Galerie a popis letounu na www.vinar.cz (po česky)
- Kamufláže letounu Aero A-11 (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aero A-11 na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk