A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Adolf Friedrich Johann Butenandt | |
nemecký chemik | |
Narodenie | 24. marec 1903 Lehe, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 18. január 1995 (91 rokov) Mníchov, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | Adolf Butenandt |
Adolf Friedrich Johann Butenandt (* 24. marec 1903, Lehe, Nemecko – † 18. január 1995, Mníchov) bol nemecký biochemik. V roku 1939 získal spolu s Leopoldom Ružičkom Nobelovu cenu za chémiu. Pôvodne bol Butenandt prinútený nemeckou vládou cenu odmietnuť, ale v roku 1949 cenu nakoniec prijal.[1]
Životopis
Svoje štúdium začal na Univerzite v Marburgu. V roku 1927 získal PhD titul na Univerzite v Göttingene pod vedením nositeľa Nobelovej ceny Adolfa Windausa.
Na radu Adolfa Windausa a Waltera Schöllera začal pracovať na hormónoch vyextrahovaných z vaječníkov. Tento výskum viedol ku objaveniu estrónu a iných hlavných ženských pohlavných hormónov, ktoré získal z niekoľko tisíc litrov moču.[2][3]
V roku 1931 sa stal prednášajúcim na Univerzite v Göttingene. Po dvoch rokoch sa stal profesorom na Technickej univerzite v Gdansku [4], a v 1936 po návšteve USA prijal miesto riaditeľa Inštitútu Kaiser Wilhelma pre biochémiu (neskôr premenovaný na Max Planck Inštitút pre biochémiu) v Berlíne.[5] 1. mája 1936 sa Butenandtat pridal ku NSDAP (člen 3716562). Ako riaditeľ sa musel venovať programom ktoré boli označované ako kriegswichtig (dôležité pre vojnu). Preto, niektoré jeho výskumy boli späté s vojenskými projektami, ako zlepšenie využitia kyslíka pre vysoko letiacich pilotov bombardérov. Zainteresovanosť s nacistickým režimom a výskum na ktorom pracoval viedol ku jeho kritike a po jeho smrti ku diskusii o jeho politickej orientácii počas nacistickej éry ktorá doteraz nie je uzavretá.[6] V roku 1945 sa inštitút premiestnil do Tübingenu kde Butenandt naďalej pôsobil ako profesor.
Butenandt objavil estradiol (1929), androsterón (1931), progesterón (1934) a feromón Bombykol (1959), ktorý vylučujú samičky priadky morušovej.
Referencie
- ↑ NobelPrize.org
- ↑ A. Butenandt. Über „Progynon“ ein krystallisiertes weibliches Sexualhormon. Naturwissenschaften, 1929, s. 78 – 92. DOI: 10.1007/BF01506919.
- ↑ A. Butenandt. Über die chemische Untersuchung der Sexualhormone. Zeitschrift für Angewandte Chemie, 1931, s. 905 – 98. DOI: 10.1002/ange.19310444602.
- ↑ Romuald Piosik. Adolf Butenandt und sein Wirken an der Technischen Hochschule Danzig. CHEMKON, 2003, s. 135 – 138. DOI: 10.1002/ckon.200390038.
- ↑ Lothar Mertens. Nur Zweite Wahl oder Die Berufung Adolf Butenandts zum Direktor des KWI für Biochemie. Berichte zur Wissenschafts-Geschichte, 2003, s. 213 – 222. DOI: 10.1002/bewi.200390058.
- ↑ Achim Trunk. Biochemistry in Wartime: The Life and Lessons of Adolf Butenandt, 1936–1946. Minerva, 2006, s. 285 – 306. DOI: 10.1007/s11024-006-9002-2.
Literatúra
- Peter Karlson. Adolf Butenandt (1903–1995). Nature, 1995, s. 660. Dostupné online. DOI: 10.1038/373660b0.
- Muhammad Akhtar; Monika E. Akhtar. Adolf Friedrich Johann Butenandt. 24 March 1903-18 January 1995. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society, 1998, s. 78 – 92. Dostupné online. DOI: 10.1098/rsbm.1998.0006.
- Lothar Jaenicke. Adolf Butenandt: 24. 3. 1903 - 18. 1. 1995. Chemie in unserer Zeit, 1995, s. 163 – 165. DOI: 10.1002/ciuz.19950290313.
- Angelika Ebbinghaus, Karl-Heinz Roth. Von der Rockefeller Foundation zur Kaiser-Wilhelm/Max-Planck-Gesellschaft: Adolf Butenandt als Biochemiker und Wissenschaftspolitiker des 20. Jahrhunderts. Zeitschrift für Geschichtswissenschaft, 2002, s. 389 – 418.
- Schieder, Wolfgang. Adolf Butenandt und die Kaiser-Wilhelm-Gesellschaft - Wissenschaft, Industrie und Politik im "Dritten Reich". Göttingen : Wallstein-Verlag, 2004. ISBN 3-89244-752-7. S. 450.
Externé odkazy
- Biografia na stránkach Nobelovej ceny (po anglicky)
- Biografia Archivované 2007-08-06 na Wayback Machine (po nemecky)
- MPG Biografia Archivované 2009-09-16 na Wayback Machine (po nemecky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk