Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku 2023 na Slovensku.

Udalosti

Január

• 1. január
  • 30. výročie zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky
  • prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej SR udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam, ktoré podľa prezidentky „svojím životom a dielom mimoriadnym spôsobom prispeli k úspechom republiky a blahu jej občanov a reprezentujú posun od spoločenstva, ktoré musí brániť svoju existenciu až po spoločnosť, ktorá je súčasťou moderných európskych kultúrnych a vzdelaných národov“ (Vladimír Strmeň, Vilém Prečan, Ľudovít Didi, Daniela Ježová, Ondrej Korpás, Yuri Dojč, Hana Gregorová, Eugen Valovič, Karol Mikuláš, Ladislav Vrtel, Anna Koptová, Viktor Nižňanský, Ján Paľovský, Alexandra Kolenová, Ľubomír Vajdička, Branislav Koniar, Miroslav Zeman, Emília Haugová, Michal Kováč, András Takács, Marek Hamšík, Soňa Holúbková, Gabriela Fischerová, Jack Martin Händler, Mikuláš Laš, Ľubomír Okruhlica, Jana Madejová, Martin Štrba).^[1] Slávnostnej ceremónie.^[2] sa zúčastnili aj prezident ČR Miloš Zeman, prezident Poľskej republiky Andrzej Duda, prezident Rakúskej republiky Alexander Van der Bellen, predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a podpredsedníčka vlády Ukrajiny Iryna Vereščuková. prezidentka Maďarskej republiky Katalin Nováková svoju neúčasť vopred ospravedlnila.^[3]
  • v Michalovciach došlo k vražde 46-ročnej zdravotnej sestry.^[4]
  • požiar v areáli Polygonu v širšom centre Nitry, ktorý prepukol okolo pol druhej nadránom, spôsobil škody v predbežne vyčíslenej výške 200-tisíc eur.^[5][6]
  • Anna Sámelová sa stala riaditeľkou sekcie spravodajstva a publicistiky Rozhlasu a televízie Slovenska. Do funkcie nastúpila 2. januára a nahradila tak dočasne povereného riaditeľa sekcie Miroslava Frindta.^[7]
  • Michal Dzurík sa stal sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. O jeho preložení z Krajského súdu v Bratislave rozhodla Súdna rada SR na svojom 14. zasadnutí dňa 19. októbra 2022.^[8]
• 2. január
  • prezidentka SR Zuzana Čaputová podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy SR vetovala tri zákony Národnej rady SR: zákon z 20. decembra 2022, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,^[9] zákon z 22. decembra 2022 o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov,^[10] ako aj zákon z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^[11]
  • Slovenská pošta pri príležitosti 30. výročia vzniku SR vydala známku „Čestná stráž prezidentky SR“.^[12]
• 3. január
  • polícia v skorých ranných hodinách v Žiline zadržala pravdepodobného páchateľa vraždy ženy v Michalovciach (1. januára).^[13]
  • Nadácia Zastavme korupciu spustila web, ktorý má slúžiť ako databáza korupčných káuz na Slovensku.^[14]
• 19. január – minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil svoj návrh zákona pre zlepšenie situácie pre páry žijúce v spoločnej domácnosti a teda aj páry rovnakého pohlavia.^[15]
• 21. január – referendum o zmene Ústavy Slovenskej republiky nebolo platné pre nízku volebnú účasť (27,25 %).^[16]
• 22. január – predstavitelia bývalej koalície sa dohodli na zmene Ústavy, aby umožnila skrátenie volebného obdobia. Rovnako by návrh mal obsahovať, že zmenu volebného systému bude musieť schváliť 90 poslancov miesto 76. Predčasné voľby by tak mali byť 30. septembra 2023.^[17]
• 31. január – parlament odsúhlasil konanie parlamentných volieb v septembri 2023.^[18]

Február

• 4. február – orkán PIT na Slovensku.^[19]

Marec

• 3. marec – prezidentka Zuzana Čaputová Vladimírovi Lengvarskému odňala poverenie riadiť Ministerstvo zdravotníctva, rezort dočasne vedie premiér Eduard Heger.^[20]
• 4. marec a 5. marec – pri Kremnici sa uskutočnil 50. ročník Bielej Stopy.^[21]
• 6. marec – prvýkrát si Slovensko pripomenulo Deň obetí pandémie COVID-19.^[22]
• 8. marec – vláda za štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva vymenovala Michala Palkoviča.^[23]
• 17. marec – dočasne poverená vláda SR rozhodla, že Slovensko daruje Ukrajine 13 vyradených stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub.^[24]
• 18. marec – rozsiahly požiar v Banskej Štiavnici poškodil sedem historických budov v centre mesta, nasadených bolo 30 profesionálnych hasičov a 80 vojakov.^[25]
• 28. marec – astronomický časopis Astronomy and Astrophysics publikoval prácu medzinárodného tímu slovenskej družice GRBAlpha, popisujúcu detekciu výnimočne jasného a dlhotrvajúceho záblesku gama žiarenia GRB 221009A.^[26]

Máj

• 3. máj – Slovensko sa vrátilo na 17. miesto v rebríčku slobody tlače mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc, kde bolo pred vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, no následne sa prepadlo až na 35. miesto.^[27]
• 7. máj – premiér Eduard Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentke predtým navrhol niekoľko alternatív k úradníckej vláde, ktoré však odmietla.^[28]
• 12. máj – prezidentka Zuzana Čaputová oznámila zloženie novej, úradníckej vlády, ktorej predsedom bude Ľudovít Ódor, viceguvernér Národnej banky Slovenska.^[29]
• 15. máj – prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu, ktorej predsedom je Ľudovít Ódor, doterajší viceguvernér Národnej banky Slovenska. ^[30]
• 16. máj – ocenenie Vedec roka SR 2022 v hlavnej kategórii získal teoretický informatik Martin Škoviera, pôsobiaci v oblasti teórie grafov na FMFI UK. Ocenenými v ďalších kategóriách boli Michal Májek, Vladimír Cviklovič, Marek Vrabeľ a Mária Bieliková.^[31]

Jún

• 8. jún – po priznaní viny bol Dušan Dědeček, páchateľ dopravnej nehody z 2. októbra 2022 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody nepodmienečne. Rozsudok nie je právoplatný.^[32]
• 15. jún – prezidentka Zuzana Čaputová poverila úradnícku vládu Ľudovíta Ódora vládnutím do vzniku novej vlády, ktorá vyjde zo septembrových volieb. Stalo sa tak po tom, čo poslanci NR SR vláde nevyslovili dôveru.^[33]

Júl

• 19. júl – Ivan Šimko pre spory s vedením polície skončil vo funkcii ministerstva vnútra. Prezidentka Zuzana Čaputová poverila riadením rezortu vnútra predsedu vlády Ľudovíta Ódora.^[34]

August

• 9. august – Najvyšší súd potvrdil súhrnný trest 16,5 roka väzenia pre Jozefa Radiča, ktorý figuruje v kauze vraždy advokáta Ernesta Valka. Je odsúdený za usmrtenie, už predtým si odpykával trest za lúpež.^[35]

September

• 6. september – minister obrany SR Martin Sklenár navštívil fabriku spoločnosti Lockheed Martin v americkom meste Greenville v Južnej Karolíne, kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) pre Vzdušné sily OS SR.^[36]
• 13. september
  • poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu schválili 15 dodatočných kresiel pre 12 členských krajín EÚ. O jeden mandát viac bude mať aj Slovensko, ktoré bude po novom zastupovať 15 europoslancov.^[37]
  • rezort obrany oznámil, že Slovensko už zlikvidovalo všetky zásoby kazetovej munície a splnilo svoj záväzok v oblasti medzinárodného humanitárneho práva.^[38]
• 15. september – bol zrušený mimoriadny stav v súvislosti s ochorením COVID-19^[39]
• 18. september – Železnice SR povedie Radoslav Štefánek, ktorý v minulosti pôsobil vo vedení ZSSK. Do funkcie ho vymenoval minister Pavol Lančarič. Predchádzajúci riaditeľ železníc Miloslav Havrila sa podľa ministerstva vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov.^[40]
• 20. september – Začala sa skupinová fáza Európskej konferenčnej ligy 2023/24. Prvýkrát v histórií Slovensko v európskych súťažiach reprezentujú až dva tímy - ŠK Slovan Bratislava a FC Spartak Trnava.^[41]

Október

• 1. október – Parlamentné voľby na Slovensku vyhral Smer–SD so ziskom 23,31 percent hlasov. Na druhom mieste skončilo Progresívne Slovensko (16,98 %) a tretiu priečku obsadil Hlas–SD (14,98 %). Do parlamentu sa dostali aj strany OĽANO a priatelia (9,02 %), KDH (6,91 %), SaS (6,18 %) a SNS (5,67 %).^[42]
• 2. október – Prezidentka Zuzana Čaputová poverila šéfa Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Na zostavenie vlády má 14 dní.^[43]
• 7. október – Bratislava vyhlásila pre migráciu mimoriadnu situáciu.^[44]
• 9. október – Východné Slovensko zasiahlo zemetrasenie, ktoré malo podľa prvých odhadov Európskeho stredomorského seizmologického centra (CSEM) silu magnitúdy päť a epicentrum malo maž 18 kilometrov severovýchodne od Humenného v hĺbke desať kilometrov. Ide o najsilnejšie zemetrasenie na našom území za posledných 80 rokov.^[45]
• 21. október – noc na 21. októbra bola na viacerých miestach Slovenska tropická noc: Na staniciach Hurbanovo, Kamenica nad Cirochou, Uhrovec a Hronský Beňadik teplota neklesla pod 20°C. Podľa SHMÚ: „Extrémne vysoké minimá teploty vzduchu 17 až 20 stupňov Celzia sme zaznamenali najmä na západe a v Žilinskom kraji vrátane typicky studených lokalít, ako sú Kysuce, Orava a Liptov. Na niektorých staniciach sú to hodnoty rekordné nielen pre celý október, ale aj pre celú jeseň.“ Noc sa stala najneskoršou tropickou nocou v histórii merania.^[46]
• 26. október – minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok (Hlas – SD) k 26. októbru odvolal dovtedajšieho prezidenta Policajného zboru, plk. Štefana Hamrana a za jeho dočasného nástupcu vymenoval plk. Rastislava Polakoviča.^[47][48][49]

November

• 21. november – Štvrtá vláda Roberta Fica získala v parlamente dôveru. Za jej programové vyhlásenie hlasovalo 78 poslancov.^[50]
• 29. november – NR SR sa neuzniesla na vyslovení nedôvery ministrovi vnútra SR Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), KDH, SaS a hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ, ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré považuje za divadlo.^[51][52]

December

• 1. december – novým policajným prezidentom sa stal Ľubomír Solák. Pôvodne bol 15. novembra ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas – SD) vymenovaný za prezidenta Policajného zboru dočasne.^[53][54]
• 20.december – ukončenie prevádzky tepelnej Elektrárne Nováky ^[55]

Úmrtia

• 07. január – Miroslav Celler, slovenský profesionálny hráč squashu (* 1991)
• 19. január – Aranka Szentpétery, slovenská herečka maďarskej národnosti (* 1933)
• 12. február – Miloš Janoušek, slovenský pesničkár, spisovateľ a publicista (* 1952)
• 13. február – Milan Hamada, slovenský literárny teoretik, historik a kritik (* 1933)
• 21. február – Eva Siracká, slovenská lekárka a zakladateľka Ligy proti rakovine (* 1926)
• 24. február – Juraj Jakubisko, slovenský režisér (* 1938)
• 17. marec – Ján Červenka, slovenský zvukový majster, audiovizuálny technik a hudobník (* 1957)
• 31. marec – Stanislav Párnický, slovenský filmový režisér, scenárista, herec a pedagóg (* 1945)
• 23. apríl – Marek Fila, slovenský matematik a vysokoškolský pedagóg (* 1959)
• 03. máj – Záboj Bohuslav Kuľhavý, slovenský maliar (* 1937)
• 05. máj – Ján Vilikovský, slovenský prekladateľ, teoretik prekladu a pedagóg (* 1937)
• 12. máj – Ábel Kráľ, slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a politik (* 1932)
• 23. máj – Alojz Tkáč, slovenský duchovný, emeritný arcibiskup košickej rímskokatolíckej arcidiecézy (* 1934)
• 24. máj – Daniel Heriban, slovenský herec a hudobník (* 1980)
• 30. máj – Milka Zimková, slovenská herečka, režisérka a prozaička (* 1951)
• 17. jún – Juraj Sarvaš, slovenský herec, scenárista a režisér (* 1931)
• 24. jún – Ján Zvonár, slovenský lekár, vysokoškolský pedagóg a komunálny politik (* 1951)
• 22. júl – Adolf Scherer, slovenský futbalista (* 1938)
• 31. júl – Dušan Velič, slovenský pedagóg, chemik a politik (* 1966)
• 06. august – Otto Berger, slovenský podnikateľ (* 1938)
• 08. august – Dušan Kaprálik, slovenský herec (* 1948)
• 18. august – Ivan Zuzula, slovenský meteorológ a klimatológ (* 1954)
• 19. august – Vašo Patejdl, slovenský spevák, hudobník, skladateľ a producent (* 1954)
• 22. august – Andrej Palacko, slovenský fotograf (* 1955)
• 28. august – Ctibor Bachratý, fotograf (* 1955)
• 28. august – Alojz Rakús, psychiater a bývalý minister zdravotníctva (* 1947)
• 16. september – Peter Krbaťa, slovenský hudobný teoretik, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník (* 1944)
• 01. október – Patricia Janečková, operná speváčka slovenského pôvodu pôsobiaca v Česku (* 1998)
• 12. október – Eva Rysová, slovenská herečka (* 1932)
• 20. október – Pavol Merjavý, slovenský modernistický architekt (* 1935)
• 21. október – Alexander Ilečko, slovenský sochár (* 1937)
• 25. október – Dobroslav Trnka, slovenský vojenský prokurátor, v rokoch 2004 – 2011 generálny prokurátor SR (* 1963)
• 28. október – Henrieta Peťovská, prvá slovenská kameramanka (* 1931)
• 03. november – Jozef Pátrovič, slovenský spevák, bývalý podnikateľ, známy zo slovenských talentových show (* 1941)
• 18. november – Igor Bázlik, slovenský hudobný skladateľ, koncertný klavirista a dirigent (* 1941)
• 20. november – Martina Lubyová, slovenská akademička a politička, v rokoch 2017 – 2020 ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (* 1967)
• 22. november – Barbara Haščáková, slovenská speváčka (* 1979)
• 23. november – Bedrich Formánek, slovenský šachových skladateľ, rozhodca, funkcionár (* 1933)
• 29. november – Blanka Poliaková, slovenská spisovateľka, poetka a redaktorka (* 1936)
• 14. december – Tomáš Janovic, slovenský spisovateľ, novinár, textár a básnik (* 1937)

Referencie