A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vojenská letecká inžinierska akadémia prof. N. J. Žukovského (rus. Военно-воздушная инженерная академия имени профессора Н. Е. Жуковского), od roku 2008 Vojenská letecká akadémia prof. N. J. Žukovského a J. A. Gagarina (rus. Военно-воздушная академия имени профессора Н. Е. Жуковского и Ю. А. Гагарина), od konca roku 2009 Vojenské učebno-vedecké stredisko vojenského letectva (rus. Военный Учебно Научный Центр Военно Воздушных Сил, ВУНЦ ВВС), je ruská vojenská vysoká škola. Je najväčšou a najstaršou vojenskou vysokou leteckou školou na svete.[1] Na škole študovali všetci sovietski aj ruskí kozmonauti.[1]
Akadémia bola založená 23. novembra 1920. Zaisťuje prípravu odborníkov na technické využitie lietadiel a kozmických lodí a ich motorov, všetky druhy vybavenia lietadiel, prostriedky rádioelektronického boja, výskum prírodných zdrojov zeme leteckými a kozmickými prostriedkami.
Akadémia sídli v Moskve s pobočkami v Monine, Noginsku a Kašire. Skladá sa z fakúlt lietajúcich strojov, leteckej výzbroje, leteckého vybavenia, leteckého rádioelektronického vybavenia, prípravy zahraničných špecialistov a základnej prípravy.
Dejiny
Z iniciatívy profesora Nikolaja Žukovského bola roku 1919 založená Moskovská letecká technická škola. Výuka najprv prebiehala v budove na ulici Voznesenského (ulica Rádio), v máji 1920 dostala budovu bývalej remeselníckej školy v Malej kozlovskej uličke v centre Moskvy, neďaleko od letiska.
Dňa 26. septembra 1920 Revolučná vojenská rada Republiky v rozkaze č. 1946 rozhodla o reorganizácii Moskovskej leteckej technickej školy na Inštitút inžinierov Červeného letectva N. J. Žukovského (rus. Институт инженеров Красного Воздушного Флота имени Н. Е. Жуковского). Stanovy inštitútu Revolučná vojenská rada potvrdila 23. novembra 1920.
Ku dňu 9. septembra 1922 bol inštitút rozšírený v Leteckú akadémiu N. J. Žukovského (rus. Академия Воздушного Флота имени Н. Е. Жуковского). V lete 1923 akadémia presídlila do Petrovského paláca.
Dňa 17. apríla 1925 bola akadémia znova premenovaná na vojenskú leteckú akadémiu DRRA prof. N. J. Žukovského (rus. Военно-воздушная академия РККА имени профессора Н. Е. Жуковского). Najprv v akadémii existovali dve fakulty – inžinierska a služby letectva (veliteľská, ktorá existovala do roku 1927 a znovu od roku 1930). V 30. rokoch počet fakúlt vzrástol na šesť.
Do roku 1940 bola akadémia jedinou vojenskou leteckou vysokou školou v Sovietskom zväze. Pripravovali sa v nej ako leteckí velitelia, tak špecialisti schopní slúžiť v armáde aj pracovať v priemysle alebo vedeckých ústavoch. V marci 1940 sa vydelili veliteľská, navigačná a operatívna fakulta s kurzami zdokonaľovania veliteľského zboru v samostatnú Vojenskú akadémiu veliteľského a navigačného personálu letectva Červenej armády (rus. Военная академия командного и штурманского состава ВВС Красной Армии, neskôr Gagarinova vojenská letecká akadémia). Potom na Žukovského akadémii študovali len inžinieri a technici.
So začiatkom vojny do akadémie prichádzali študenti technických vysokých škôl, čo umožnilo skrátiť výuku. Vzniklo učebné centrum pre výuku prechodu na nové typy lietadiel, ktorým prešlo v prvých mesiacoch vojny cez päť tisíc ľudí. Od júla 1941 do júna 1943 bola akadémia evakuovaná do Sverdlovsku.
Od 6. augusta 1946 nosila akadémia nový názov – Vojenská letecká inžinierska akadémia prof. N. J. Žukovského (rus. Военная-воздушная инженерная академия имени профессора Н. Е. Жуковского). Akadémia sa rozširovala, vznikli rádiotechnická fakulta, letecký experimentálny oddiel, katedry reaktívne riadenej výzbroje, riadených leteckých rakiet a ďalšie.
Roku 1998 pri rozsiahlej reorganizácii vojenského vzdelania bola akadémia premenovaná na Vojenskú leteckú technickú univerzitu (rus. Военный авиационный технический университет (ВАТУ)). Petrovský palác, dlhoročné sídlo a symbol akadémie prevzalo mesto Moskva. Roku 2002 sa univerzita vrátila k tradičnému názvu (Žukovského vojenská letecká inžinierska akadémia). Od 1. septembra 2008 bola zlúčená s Gagarinovou vojenskou leteckou akadémiou vo Vojenskú leteckú akadémiu prof. N. J. Žukovského a J. A. Gagarina (rus. Военно-воздушная академия имени профессора Н. Е. Жуковского и Ю. А. Гагарина). V roku 2009 pokračovali reformy, predovšetkým znižovanie stavov učiteľov, toho roku akadémia neprijímala nových poslucháčov.
Koncom roku 2009 bola znovu premenovaná, na Vojenské učebno-vedecké stredisko vojenského letectva (rus. Военный Учебно Научный Центр Военно Воздушных Сил, ВУНЦ ВВС).
Referencie
- ↑ a b Слушатели и курсанты ВВС единым строем пройдут по Красной площади . Moskva: РИА Новости, 2010-4-19, . Dostupné online. (rusky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žukovského vojenská letecká inženýrská akademie na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk