A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Všehoj ázijský | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Panax ginseng C. A. Mey., 1843 | |
Synonymá | |
Panax schinseng | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Všehoj ázijský (nesprávne: ženšen pravý; neformálne spisovne: ženšen, neformálne nespisovne: žeňšeň, žeň-šeň; po čínsky žen-šen; lat. Panax ginseng, syn. Panax schinseng[1]) je druh rastliny z čeľade aralkovitých (Araliaceae). Koreň tejto rastliny a niekedy aj celá rastlina sa označuje aj ako koreň ginseng alebo ginseng.
Liečivé látky zjednodušene nazývané ázijský ženšen, čínsky ženšen a kórejský ženšen tiež pochádzajú z tejto rastliny. Všehoj ázijský patrí k najznámejším exotickým liečivým bylinám.
Etymológia
Názov ženšen (ginseng) je odvodený foneticky z čínskeho 人 („žen“ = človek) a neľahko preložiteľného 蔘 („šen“). Znak 蔘 a fonéma šen môže znamenať radca, účastník, duch, vzdych, šľachtic, identita, život, telo, boh (v zmysle prírodného ducha) atď. Grafická a fonetická zložka slova žen-šen teda, ako tomu už v čínštine býva, spoločne majú niekoľko doplňujúcich sa výkladov – od skromného „človečí koreň“ až k majestátnemu „sila zeme v podobe človeka“. Označenie „šľachtic“ sa potom používa v tradičnej čínskej medicíne pre ženšen a niektoré iné dôležité rastliny.
Opis
Vytrvalé byliny 30 až 60 cm vysoké. Podzemnú časť tvorí mohutná koreňová hlava nepravidelného tvaru a väčšinou 1 až 2 hrubé, niekedy riedko rozvetvené mrkvovité korene, občas tvarom pripomínajúce ľudské telo. Nadzemná časť rastliny každoročne odumiera, nová byľ vyrastá na jar z pupeňov na koreňovej hlave. Dlho stopkaté listy vyrastajú v počte 3 až 7 z vrcholu nevetvenej byle. Sú dlanito zložené, ze 3 až 5 lístkov, bez palistov. Čepeľ lístkov je na báze široko klinovitá, na vrchnej strane lysá, na rube riedko krátko chlpatá, s husto pílovitým okrajom a pretiahnutou špicou. Prostredný lístok je oválny alebo podlhovasto oválny, 8 až 12 cm dlhý a 3 až 5 cm široký, postranné lístky sú vajcovité až kosoštvorcovo vajcovité, 2 až 4 cm dlhé a 1,5 až 3 cm široké. Kvety sú drobné, zelenobiele, päťpočetné a obojpohlavné. Kalich s 5 krátkymi zubmi. Korunných plátkov aj tyčiniek je 5. Kvetenstvom je vrcholový okolík zložený z 30 až 50 kvetov. Stopka kvetenstva je dlhá 15 až 30 cm, stopky jednotlivých kvetov 0,8 až 1,5 cm. Semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Čnelky sú 2, volné. Plodom je červená, šťavnatá, sploštene guľovitá, 6 až 7 mm dlhá kôstkovica s 1 až 3 semenami. Semena sú biele, asi 5 mm dlhé, obličkového tvaru a s drsným povrchom.
Všehoj ázijský rastie prirodzene v zmiešaných a širokolistých opadavých lesoch vo východných oblastiach provincií Chej-lung-ťiang, Ťi-lin a Liao-ning na severovýchode Číny, ďalej vo východnom Rusku v oblasti rieky Ussuri a v Prímorskej oblasti a v južnej časti Chabarovského kraja. Izolované miesto výskytu je v horách Severnej Kórei blízko mesta Kesong. Je pestovaný i v ďalších oblastiach, napr. v čínskych provinciách Šan-si a Che-pej.[2]
Použitie
Ženšen je dnes po celom svete rozšírený ako prostriedok doplnkovej výživy. Ženšen býva odporúčaný ako roborans, na prevenciu stresu, na neurastenické indikácie, pri cukrovke a ako afrodiziakum. Oficiálne v súčasnosti platí názor, že účinnosť ženšenu nebola vedecky preukázaná, a že jeho rozšírené užívanie v populácii volá po rigoróznejšom výskume jeho účinnosti a bezpečnosti.[3] Početnosť nežiaducich účinkov po užití ženšenu bola blízka placebu, pričom najčastejšími nežiaducimi účinkami boli bolesti hlavy, poruchy spánku a zažívacie ťažkosti. Dá sa povedať, že závažnejšie nežiaduce účinky ženšenu možno prakticky vylúčiť.[4] D. Ross uvádza, že ženšen má zrejme isté liečivé účinky, ale tie sú pomerne nepredvídateľné a veľmi premenlivé, navyše je veľmi drahý a boli zaznamenané prípady predávkovania.[5]
Dostupnosť
Najčastejšie užívanou časťou ženšenu je koreň. Suší sa buď na slnku, čím vzniká tzv. biely ženšen (radix ginseng album), alebo sa parí v cukornom alebo bylinnom náleve a následne vcelku suší umelým teplom, čím vzniká tzv. červený ženšen (radix ginseng rubrum), ktorý je krehký, mierne sklovitý, hnedočervenej farby. Pred použitím sa väčšinou krája alebo práškuje. V lekárniach možno dostať buď koreňovú drogu, alebo ženšenové extrakty, sirupy a tabletky, v ktorých môže byť ženšen kombinovaný s inými výživovými doplnkami, napr. vitamínmi. Kým v kvalite koreňovej drogy sa možno zhruba orientovať pozorovaním veľkosti, textúry a počítaním letokruhov, pri výťažkoch je nutné zloženie stanoviť chromatografiou alebo hmotnostnou spektrometriou.[6] V USA bolo zistené, že pri tekutých a tabletkových preparátoch spravidla nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa čo sa týka druhu rastliny a neprípustných prímesí, no obsah účinných látok v nich veľmi kolíše.[7]
Povery a mágia
Sú mu prisudzované takmer magické vlastnosti. Ženšen sa používa sčasti podobne ako mandragora.
Referencie
- ↑ biolib – taxon P. ginseng / schinseng
- ↑ Flora of China: Panax ginseng
- ↑ Vogler BK, Pittler MH, Ernst E. The efficacy of ginseng. A systematic review of randomised clinical trials.. Eur J Clin Pharmacol., 1999, roč. 55, čís. 8, s. 567 – 75. PMID 10541774.
- ↑ Coon JT, Ernst E. Panax ginseng: a systematic review of adverse effects and drug interactions. Drug Saf., 2002, roč. 25, čís. 5, s. 323 – 44. PMID 12020172.
- ↑ ROSS, Don. Food and Nutrition. Jaipur, Indie : Oxford Book Company, 2010. ISBN 978-93-80179-13-1.
- ↑ Ji QC, Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Quantitative determination of ginsenosides by high-performance liquid chromatography-tandem mass spectrometry. Phytochem Anal., 2001, roč. 12, čís. 5, s. 320 – 6. PMID 11705259.
- ↑ Harkey MR, Henderson GL, Gershwin ME, Stern JS, Hackman RM. Variability in commercial ginseng products: an analysis of 25 preparations. Am J Clin Nutr., 2001, roč. 73, čís. 6, s. 1101 – 6. PMID 11382666.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Všehoj ázijský
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Všehoj ázijský
Externé odkazy
- Online slovník tradičnej čínštiny (po anglicky)
- Etymológia slova ženšen
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženšen pravý na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk