A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ťia Čching-lin | ||||||||
Bývalý predseda Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade marec 2003 – marec 2013 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 13. marec 1940 (84 rokov) Po-tchou, Che-pej, Čína | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
Profesia | Politik | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ťia Čching-lin (multimediálne súbory) | ||||||||
Ťia Čching-lin (čín. 贾庆林, pchin-jin: Jiǎ Qìnglín; * 13. marec 1940, Po-tchou, Čína) je bývalý čínsky komunistický politik, pôvodne inžinier-strojár. V roku 1985 vstúpil do politiky na provinčnej úrovni, do vyšších úradov sa prepracoval začiatkom 90. rokov ako guvernér Fu-ťienu (1990–1994) a tajomník fuťienského provinčného výboru KS Číny (1993 – 1996), starosta Pekingu (1996 – 1999) a tajomník pekinského mestského výboru KS Číny (1997 – 2002). V rokoch 2003 – 2013 zastával úrad predsedu celoštátneho výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia. Súčasne bol dlhoročným členom vedenia KS Číny ako člen politbyra (1997 – 2002) a člen stáleho výboru politbyra (2002 – 2012).
Život
Ťia Čching-lin sa narodil 11. augusta 1938 v okrese Ťiao-che v provincii Che-pej v roľníckej rodine. Bol prijatý na školu priemyselného manažmentu v Š’-ťia-čuangu. Od roku 1958 študoval konštrukciu a výrobu elektrických motorov a spotrebičov na Chepejskom technologickom inštitúte. Po ukončení štúdia v roku 1962 mu bolo pridelené miesto technika na Prvom ministerstve strojárstva, zapojil sa aj do činnosti Komunistického zväzu mládeže.[1][2]
Počas kultúrnej revolúcie pracoval v rokoch 1969 – 1971 v jednej zo škôl kádrov 7. mája v provincii Ťiang-si.[1] V roku 1971 začal pracovať v Úrade pre výskum politiky Prvého ministerstva strojárstva. V roku 1973 bol povýšený na vedúceho správy kontroly produkcie Prvého ministerstva strojárstva. V roku 1978 bol menovaný za generálneho riaditeľa Čínskej národnej spoločnosti pre export a import strojárskej produkcie a vybavenia. V roku 1983 sa stal riaditeľom Tchajjüanského závodu ťažkého strojárstva.[1][2]
V rámci širšieho celoštátneho úsilia komunistickej strany o získanie mladšieho a vzdelanejšieho zboru funkcionárov v celej krajine vstúpil v roku 1985 do regionálnej politiky, keď bol zvolený za zástupcu tajomníka fuťienského provinčného výboru KS Číny. V novembri 1990 prevzal úrad guvernéra Fu-ťienu, v ktorom zotrval do apríla 1994.[1] Na XIV. zjazde KS Číny v októbri 1992 bol zvolený za člena ústredného výboru. V decembri 1993 bol zvolený za tajomníka fuťienského provinčného výboru KS Číny (do októbra 1996).[1][2] V priebehu prvej polovice 90. rokov upevnil Ťia Čching-lin vzťah s vtedajším generálnym tajomníkom Ťiang Ce-minom, s ktorým sa poznal už od 70. rokov z prvého ministerstva strojárstva, a nadviazal s ním vzťah klient-patrón.[3]
V októbri 1996 bol Ťia preložený do Pekingu, kde zaujal funkciu starostu mesta (do februára 1999), a v auguste 1997 bol povýšený do funkcie tajomníka pekinského mestského výboru KS Číny (do októbra 2002). Na XV. zjazde KS Číny v septembri 1997 bol zvolený za člena politbyra,[1][2] čo bol obvyklý postup pre tajomníka v Pekingu. Vo vedení Pekingu Ťia Čching-lin pomohol Ťiang Ce-minovi konsolidovať politickú moc v meste po tom, čo bol pekinský tajomník Čchen Si-tung zosadený na základe obvinenia z korupcie.
Na XVI. zjazde KS Číny v novembri 2002 bol potvrdený v politbyre a zásluhou podpory Ťiang Ce-mina zvolený aj za člena stáleho výboru politbyra. Už v októbri 2002 ho v Pekingu nahradil Liou Čchi s tým, že Ťia postúpi do stáleho výboru a dostane vyšší úrad.[3] V marci 2003 tak bol zvolený za predsedu celoštátneho výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia.[1][2]
Na XVII. zjazde KS Číny v októbri 2007 bol potvrdený v straníckych funkciách a v marci 2008 znovuzvolený za predsedu celoštátneho výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia na ďalšie funkčné obdobie.[2]
Na XVIII. zjazde KS Číny v novembri 2012 sa vzdal straníckych funkcií a úradov a následne v marci 2013 odišiel z poradného zhromaždenia do penzie.[2] Rôznych verejných akcií sa účastnil aj po odchode z vrcholovej politiky.
Referencie
- ↑ a b c d e f g Jia Qinglin . en.people.cn, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g 贾庆林 . The Central People's Government of the People's Republic of China, . Dostupné online. (po čínsky)
- ↑ a b BO, Zhiyue. China's Elite Politics: Political Transition And Power Balancing. Singapore : World Scientific, 2007. 466 s. ISBN 9814603724. S. 27 – 29.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťia Čching-lin
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ťia Čching-lin na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk