Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť.

Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.^[1]

Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin.^[2] Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m,^[3] čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.

V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode.^[4] V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.

CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV (tie však už nelietajú) a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V,^[5] ktorá vyniesla loď do kozmu aj pri druhom a treťom lete.

Testovacie lety

Prvý let

Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Boeing Orbital Flight Test, úspešne odštartoval 20. decembra 2019. Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.^[6][7]

Druhý let

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala, pričom druhý nepilotovaný skúšobný let Boeing Orbital Flight Test 2 bol predbežne naplánovaný na 30. júla 2021.^[8] Napokon štartovala až nasledujúci rok, 19. mája 2022. Počas misie sa neobjavil nijaký zásadný problém. 21. mája sa loď úspešne spojila s ISS. V ten istý deň do lode vstúpila posádka a začala prekladať náklad, ktorý Starliner na stanicu priviezol. Potom sa loď od stanice odpojila a 26. mája v automatickom režime pristála na White Sands Missile Range Facility v Novom Mexiku.^[9]

Tretí let

Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crewed Flight Test, po mnohých odkladoch odštartoval 5. júna 2024. Podľa pôvodných plánov mal trvať 2 týždne alebo až 6 mesiacov. Na prvý pilotovaný letu Starlineru k ISS mali podľa neaktuálnych plánov vyštartovať traja astronauti, Barry Wilmore, Nicole Mannová a Michael Fincke.^{[10][11][12][13]} Napokon bola jeho posádka zmenšená na dvoch členov, ktorými sú Barry Wilmore a Sunita Williamsová. Starliner sa tak stal iba desiatym typom kozmickej lode, ktorá kedy viezla ľudskú posádku a jednou z len dvoch amerických pilotovaných kozmických lodí vyvinutých v treťom tisícročí. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať^[14] a Starliner sa pripojil k ISS.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing CST-100 Starliner

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Kozmonautický portál

• Oficiálna stránka (po anglicky)