A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
X Window System je grafický zobrazovací systém pre rastrové zobrazovacie zariadenia. Je štandardnou súčasťou a protokolom na vytvorenie grafického používateľského rozhrania v Unixe, unixových operačných systémoch a OpenVMS a je k dispozícii takmer pre každý moderný operačný systém.
Charakteristika
X poskytuje základné prostriedky pre vytváranie grafického prostredia: vykresľovanie a presun okien a interakcia s myšou, a/alebo klávesnicou. X neobstaráva grafické prostredie - to si obsluhuje každá aplikácia po svojom. Z toho dôvodu sa vizuálne stvárnenie prostredí založených na X rôzne líši; rôzne programy môžu obsahovať radikálne rozdiely v ovládaní.
Vlastnosti
X je sieťovo transparentné - stroj, na ktorom sú spúšťané programy (klientské aplikácie) nemusí byť nutne lokálny stroj (na ktorom beží server displeja). Použitie termínov „klient“ a „server“ je presne opačné, než by človek čakal, pretože server označuje lokálny displej („server displeja“), nie vzdialený počítač.
História
X vzniklo v MIT v roku 1984. Súčasná verzia protokolu, X11, bola uvedená v roku 1987. X.org Foundation vedie projekt X, vytvára referenčnú implementáciu protokolu X verzie 11 vydanie 7.1, dostupný ako voľný software pod MIT licenciou alebo podobnými licenciami. X11 je posledná plánovaná verzia protokolu, toto označenie je ustálené a nebude sa meniť.
Unix prvotne postrádal grafické rozhranie, čo pravdaže nemal pri svojom vzniku ani DOS. S príchodom operačných systémov bola komunikácia s užívateľom orientovaná najmä v textovom móde a Unix, ktorého história siaha až do sedemdesiatych rokov, tiež dostal do vienka grafické prostredie neskôr. X, v prechode z drahých vedeckých staníc k nám a do našich domovov, má bohatú históriu. Koncom roka 1989 nemecký študent Thomas Roell začal portovať zdrojový kód pre X server za účelom rozbehnúť grafiku na svojom počítači z rady 386. PC, ktoré sa objavili už v osemdesiatych rokov, boli totiž pre verejnosť dostupnejšie. Vznikol tak X server, ktorému dal Roell pracovné pomenovanie X386.1.1.
Jeho úspech upútal pozornosť vývojárov X v MIT, konzorcia X a Dell Unix tímu v Austine v Texase. Tím Dellu primäl Roella k ďalšej práci na ovládačoch pre grafické karty na systéme, na ktorom mal bežať licencovaný Unix System V Release 4 (SVR4).
Roell ďalej pokračoval v spolupráci s X konzorciom a v auguste 1991 vznikol systém X s názvom X11R5 - IBM kompatibilný PC tak dostal svoju prvú oficiálnu implementáciu systému X. Linux sa narodil iba o niečo málo skôr. X konzorcium požiadalo Roella, aby odstránil istý kód v assembleri a Roell súhlasil. Niektorí v komunite však s týmto krokom nesúhlasili. Tu môžeme hovoriť o prelome v histórii. Roell sa rozhodol pracovať pre komerčnú organizáciu určite aj zo zištných dôvodov, čo spôsobilo, že z projektu X386 vypadol.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk