A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Veronika | |
.jpg) Veronika obyčajná – kvety. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika[3] (lat. Veronica)[4] je na druhy bohatý rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Areál rozšírenia rodu je kozmopolitný.[4]
Systém
Molekulárny fylogenetický systém krytosemenných rastlín APG III (2009), izoloval skupinu rodov (Albraunia, Bacopa, Kickxia, Linaria, Penstemon, Veronica) z čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) a preklasifikoval ich do čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Čeľaď bola pomenovaná podľa kozmopolitného rodu skorocel (Plantago).[5]
Taxonomicky je čeľaď skorocelovité súčasťou radu hluchavkotvaré (Lamiales), v triede dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledones).[5]
Analýzy DNA tiež ukázali, že veronika je parafyletický rod (skupina organizmov, ktoré pochádzajú zo spoločného evolučného predka). Na základe týchto poznatkov boli rody komplexu Veronica – veronika (na severnej pologuli), rody komplexu Hebe (na južnej pologuli), severoamerický Synthyris a Besseya a eurázijský Pseudolysimachion – veronikovec, začlenené do spoločného širšieho rodu.[5][6][7][8]
Opis
Druhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[5][9][10]
Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny; veronika roľná (Veronica arvensis) a veronika poľná (Veronica agrestis), sú väčšinou jednoročné.[11]
Rozšírenie
Areál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[4]
Ekológia
Druhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[5][9][10]
Počiatok a následný vývoj kladu veronika sa datuje do obdobia spred 28 miliónov rokov.[12] Extrémna variabilita v morfológii, forme života a biotopoch viedla k mnohým návrhom týkajúcim sa evolúcie a biogeografie. Štúdia zameraná na adaptabilitu jednoročných a trvácich bylinách z rodu veronika ukázala, že obe formy rastlín uplatňujú rôzne stratégie na prispôsobenie sa nepriaznivému prostrediu a sezónnemu stresu, ako je sucho, teplo, mráz, spásanie, predácia semien, záplavy, nízka konkurencia a únik pred patogénmi. Podľa výsledkov predkovia rodu veronika boli pravdepodobne viacročné rastliny. Jednoročné druhy však mali tu výhodu, že dokázali prežiť nepriaznivé obdobia v podobe semien. V dôsledku adaptácie na podobné selektívne tlaky dochádzalo postupne u ročných druhov k paralelnému vývoju morfologických znakov.[13][14]
Význam a využitie
Viaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[5]
Druhy
Druhy rastúce na Slovensku
V prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto druhy a poddruhy[3][9][10] (pre pomenovanie druhov bývalého rodu veronikovec je tu alternatívne použité pomenovanie odvodené od názvu nového rodu, do ktorého boli začlenené – veronika a tiež ich pôvodné názvy (v zmysle Zásad)[15]):
|
Ostatné druhy a hybridy
Podľa súčasnej koncepcie patria do rodu veronika tieto druhy a hybridy:[4]
Hybridy