A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vance D. Brand | |
![]() Vance Brand v roku 1971 | |
![]() | |
Narodenie | 9. máj 1931 (93 rokov) Longmont, Colorado, USA |
---|---|
Čas vo vesmíre | 31 dní 2 hodiny 2 minúty |
Kozmonaut od | 1966 |
Misie | Apollo-Sojuz, STS-5, STS-41-B, STS-35 |
Kozmonaut do | 1992 |
Vance DeVoe Brand (* 9. máj 1931, Longmont) je bývalý americký astronaut. Roku 1975 sa zúčastnil na lete kozmických lodí Apollo-Sojuz, roku 1982 bol veliteľom 5. letu raketoplánu.
Život
Mladosť a výcvik
Strednú školu ukončil koncom štyridsiatych rokov, potom sa zapísal na štúdium stavebného inžinierstva na coloradskej univerzite. V roku 1953 štúdium ukončil, oženil sa a nastúpil na vojenskú službu a aj keď po tom nikdy netúžil, bol pridelený k letcom. Po základnom pilotnom výcviku sa zaškolil na reaktívne lietadlá, potom bol prevelený do posádky v Japonsku na celých 15 mesiacov, v čase, keď jeho manželka očakávala narodenie prvého dieťaťa (mali spolu celkom štyri). Ihneď po skončení povinnej vojenskej služby bol prepustený do zálohy a začal zo štúdiom na coloradskej univerzite, odbor letecké inžinierstvo. Štúdium zvládol a v roku 1960 získal diplom. Nastúpil vo firme Lockheed ako palubný technik pri skúškach lietadla P3A Orion a zároveň študoval školu námorných testovacích pilotov. Dokončil si tiež dizertačnú prácu v odbore obchodných vied na štátnej univerzite v Los Angeles. Ako továrensky testovací pilot odišiel do Palmdale v Kalifornii, kde skúšal prototypy lietadiel F-104 pre NSR a Kanadu.
V roku 1966 sa rozhodol vyskúšať niečo iné a prihlásil sa do tímu kozmonautov. Úspešne prešiel skúškami v NASA a v apríli 1966 ho prijali do tímu. Osem rokov bol medzi náhradníkmi Apolla, avšak starší kozmickí veteráni mali prednosť. Ku koncu programu Apollo už bol v pomocných záložných posádkach (Apollo 8, Apollo 13), tiež bol náhradníkom v programe Skylab (Skylab 3, Skylab 4). Po prvýkrát sa dočkal až v medzinárodnom programe Apollo-Sojuz v roku 1975 (to mal 44 rokov), ktorému predchádzal výcvik aj v Hviezdnom mestečku (ZSSR) vrátane výuky ruštiny.
Lety do vesmíru
Prvý let odštartoval z mysu Canaveral v júli 1975. Na palube Apolla letel s Thomasom Staffordom a Donaldom Slaytonom. Na obežnej dráhe sa spojili so Sojuzom 19 (posádka Leonov, Kubasov). Po úspešnej misii pristáli na hladine Tichého oceánu po 217 hodinách letu.
Po skončení tohto letu zostal v tíme a začal sa zacvičovať na lety raketoplánov ako ich veliteľ. Po siedmich rokoch letel s raketoplánom Columbia na misii STS-5. Na palube s ním leteli ešte traja kozmonauti: Robert Overmeyer, Joseph Allen a William Lenoir. Počas letu vypustili niekoľko družíc, pristáli na základni Edwards AFB.
Tretí let uskutočnil s raketoplánom Challenger, misia STS-41-B v roku 1984, desiaty let raketoplánov USA. Na palube boli s ním Robert Gibson, Bruce McCandless, Ronald McNair a Robert Steward. Obidve vypustené družice sa na stanovené obežné dráhy nedostali a tak let nepatril k úspešným.
Po štvrtýkrát a naposledy letel na Columbii. Bol to 38 let raketoplánu, deväťdenná misia pod označením STS 35, v sedemčlennej posádke boli s ním kozmonauti Guy Garndner, Jeffrey Hoffman, John Lounge, Robert Parker, Samuel Durrance a Ronald Parise.
Celkovo vo vesmíre strávil 31 dní.
- Apollo-Sojuz (15. júl 1975 – 24. júl 1975)
- STS-5 Columbia (11. november 1982 – 16. november 1982)
- STS-41-B Chalenger ( 3. február 1984 – 11. február 1984)
- STS-35 Columbia ( 2. december 1990 – 11. december 1990)
Externé odkazy
- Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
Zdroj
- Sto hvězdných kapitánů, vydalo nakladatelství Práce r.1982, autor Milan Codr
- http://mek.kosmo.cz/bio/usa/00076.htm
- http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/USA/BRAN-VD.HTM
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk