Tracking and Data Relay Satellite, skratka TDRS, je sústava geostacionárnych družíc. Plnia telekomunikačnú, sledovaciu a retranslačnú úlohu.

Celkový počet vyrobených družíc TDRS je 10, do vesmíru sa ich však dostalo len 9, pretože druhá družica v poradí (TDRS-B) zanikla pri explózii raketoplánu Challenger, ktorý ju mal vyniesť do vesmíru. Slúžia na spojenie s nízkoletiacimi družicami, napríklad s americkými raketoplánmi, a na interkontinentálnu komunikáciu. Prvá družica TDRS (označená TDRS-A) bola vypustená v roku 1983, posledná (TDRS-10) v roku 2002. Všetky štartovali z kozmodrómu Cape Canaveral, pričom niektoré vynášali nosné rakety Atlas a iné raketoplány. Družice vynesené raketoplánmi sa na finálnu geostacionárnu dráhu dostali pomocou urýchľovacieho stupňa. Predpokladaná aktívna životnosť družíc je 10-11 rokov. Hlavná pozemná stanica systému sa nachádza vo White Sands.

Prvých 7 družíc vyrobila firma TRW Inc. Thompson-Ramo-Woolridge (teraz Northrop Grumman Space Technology), Redondo Beach, posledné tri Hughes Space and Communications Co. (teraz Boeing Satellite Systems), Los Angeles, v závodoch Integrated Satellite Factory, El Segundo, (USA). Elektrickú energiu získavajú družice prostredníctvom solárnych panelov. Družice sú označené číslami 1-10 podľa poradia, v ktorom boli vypustené, alebo písmenami A-J. Posledné tri vyrobené družice TDRS sa označujú ako družice druhej generácie a štartovali s nosnou raketou Atlas (na rozdiel od družíc prvej generácie, ktoré štartovali v nákladovom priestore raketoplánov).

Družice prvej generácie telemetriu vysielajú a povely prijímajú v pásme S (2.5/2.6 GHz). Pre medzidružicovú komunikáciu je používané pásmo C (4/6 GHz, šírka pásma 36 MHz) a pre medzikontinentálnu komunikáciu pásmo K_u (11/14 GHz, šírka 225 MHz). Posledné družice prenášajú údaje v pásmach S (2.2 GHz), K_u a K_a.

Prehľad družíc

Zdroje

Kozmonautický portál

• Systém TDRS v encyklopédii Space40