A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tiokyanat meďný | |||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | CuSCN | ||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | Tiokyanát meďný | ||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Biela až bledožltá práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 121,6 u | ||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 121,6284 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 1 084 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 2,88 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 84,27 ng/100ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 1111-67-7 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | GL8955000 | ||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||
Tiokyanatan meďný (alebo tiokyanát meďný) je koordinačný polymér so vzorcom CuSCN. Ide o bielu pevnú látku stabilnú na vzduchu, ktorá sa používa ako prekurzor na prípravu iných tiokyanatanových solí.
Syntéza
Tiokyanatan meďný sa tvorí zo spontánneho rozkladu suchého tiokyanatanu meďnatého, pričom sa uvoľňuje tiokyanogén, najmä pri zahrievaní. Vzniká tiež z tiokyanatanu meďnatého pod vodou, pričom okrem iného uvoľňuje kyselinu tiokyanatú a vysoko jedovatý kyanovodík.[1] Výhodne sa pripravuje z meďnatých roztokov vo vode, ako je síran meďnatý. K meďnatému roztoku sa pridá kyselina sírová a potom sa pridá rozpustný tiokyanatan (hodne pomaly sa zamieša[2]. Tiokyanatan meďný sa vyzráža ako biely prášok.[3]. Alternatívne môže byť ako redukčné činidlo použitý roztok tiosíranu.
Podvojné soli
Tiokyanatan meďný tvorí jedinú podvojnú soľ s prvkami skupiny 1, tiokyanatan cézno-meďnatý (CsCu(SCN)2). Podvojná soľ sa tvorí len z koncentrovaných roztokov tiokyanatanu cézneho, do ktorých sa tiokyanatan meďný rozpúšťa. Z menej koncentrovaných roztokov sa pevný tiokyanatan meďný separuje, čo odráža jeho nízku rozpustnosť.[4] Keď sa zmieša s tiokyanatanom draselným, sodným alebo bárnatým a kryštalizuje sa skoncentrovaním roztoku, vykryštalizujú sa zmiešané soli. Tieto soli sa nepovažujú za pravé podvojné soli. Podobne ako tiokyanatan cézno-meďnatý sa tiokyanatan meďný oddelí, keď sa tieto zmiešané soli znovu rozpustia alebo sa ich roztoky zriedia[5].
Použitie
Tiokyanatan meďný je dierový vodič, polovodičoch so širokým zakázaným pásmom (3,6 eV, teda transparentný pre viditeľné a blízke infračervené svetlo). Používa sa vo fotovoltaike v niektorých bunkách tretej generácie ako vrstva na prenos dier. Pôsobí ako polovodič typu P a ako elektrolyt v tuhom skupenstve. Často sa používa v solárnych článkoch citlivých na farbivá. Jeho vodivosť dier je však relatívne nízka (0,01 S.m-1. Toto môže byť zlepšené rôznymi úpravami, napr. Vystavením plynnému chlóru alebo dopingu tiokyanogénom (SCN)2).
Tiokyanatan meďný s oxidom nikelnatým pôsobí synergicky ako aditívum na potlačenie dymu v polyvinylchloride.
Tiokyanatan meďný vyzrážaný na uhlíkovom nosiči sa môže použiť na konverziu arylhalogenidov na aryltiokyanatany.
Tiokyanatan meďný sa používa v niektorých antivegetatívnych farbách.[6][7] Výhody v porovnaní s oxidom meďnatým sú, že zlúčenina je biela alebo takmer biela a je tiež účinnejší biocíd.
Referencie
- ↑ TUDELA, David. The Reaction of Copper(II) with Thiocyanate Ions. Journal of Chemical Education, 1. februára 1993, roč. 70, čís. 2, s. 174. DOI: 10.1021/ed070p174.3. (po anglicky)
- ↑ DICK, Matthew. Use of cuprous thiocyanate as a short-term continuous marker for faeces.. PMC, Máj 1969, roč. 10, čís. 5, s. 408. Dostupné online . DOI: 10.1136/gut.10.5.408. PMID 5771673. (po anglický)
- ↑ VALLANCE, Reece H.; TWISS, Douglas F.; RUSSELL, Annie R.. A Text-book of Inorganic Chemistry, Volume VII, Part II, Sulphur, Selenium, and Tellurium. Ed. J. Newton Friend. Zväzok 7, časť 2. Londýn : Charles Griffin & Company Ltd., 1931. S. 282. (po anglicky)
- ↑ WELLS, Horace Lemuel. On Some Double and Triple Thiocyanates. American Chemical Journal, 1902, čís. 28, s. 263. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ WILLIAMS, Herbert E. The Chemistry of Cyanogen Compounds. Londýn : J. & A. Churchill, 1915. S. 202–203. (po anglicky)
- ↑ http://www.copperantifouling.com/copper/
- ↑ V.F. Vetere et al, "Solubility and Toxic Effect of the Cuprous Thiocyanate Antifouling Pigment on Barnacle Larvae", Journal of Coatings Technology, 69:39 (March 1997) https://link.springer.com/article/10.1007/BF02696144
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Copper(I) thiocyanate na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk