A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Svinica | |
vrch | |
Svinica
| |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina, Zakopané |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Váh |
Nadmorská výška | 2 301,0 m n. m. |
Súradnice | 49°13′09″S 20°00′33″V / 49,2192°S 20,0093°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Prvovýstup | Maciej Sieczka |
- dátum | 1867 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Svinica | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Svinica[1] (2 301,0 m n. m.[2][3]; poľ. Świnica) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 25 km severozápadne od Popradu.[4]
Názov
Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.[5]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.[6] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadne sa zvažujúca časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severné a východné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané na severe a gminy Bukowina Tatrzańska na severovýchode. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, na poľskom území je severozápadne mesto Zakopané.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]
Opis
Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier leží medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.). Má dva vrcholy – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.) a rozsiahle suťové polia.[5] K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orlia prť.[2]
Západne je na slovenskom území Tichá dolina, ktorou vodu z priľahlých svahov odvádza Tichý potok do Váhu. Severné svahy klesajú do Gąsienicovej doliny a východné do Doliny Pięciu Stawów Polskich, z ktorých voda odteká do Dunajca.[2] Západne sa nachádza Kasprov vrch (1 985 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Magura (1 902 m n. m.), južne Veľká kopa (2 052 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.), východne Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.) a Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a severne Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.) a Kopa Magury (1 704 m n. m.).[2][5] Na vrchol vedie hrebeňom značený turistický chodník.[4]
Výhľady
Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Oravských Beskýd.[8]
Prístup
Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[4], napriek tomu patrí medzi veľmi navštevované vrcholy. Umožňuje to značený turistický chodník vedúci hrebeňom.
- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Temniaka cez Kasprov vrch (1 985 m n. m.) a Ľaliové sedlo
- od východu zo sedla Krzyzne cez Kozí vrch (2 291 m n. m.)
- po
modrej značke cez sedlo Zawrat:
- od východu od plesa Wielki Staw Polski
- od severozápadu z rázcestia pri chate PTTK Murowaniec
- po
žltej značke z Podbanského cez Tichú dolinu a Suché sedlo[4]
Výstupy
Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.[9]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94 jazyk =.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svinica (vrch)
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk