A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Robotnícka strana | |
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | PT |
Založenie | 10. február 1980 |
Prezident | Gleisi Hoffmann |
Volebný výsledok | 50.90% (2022) |
Ideológie | Sociálna demokracia Ľavicový populizmus Progresivizmus Lulizmus Frakcie: Demokratický socializmus Socializmus 21. storočia Tretia cesta |
Politické spektrum | Stredoľavica až ľavica |
Počet členov | ▲ 1,607,843 (2022)[1] |
Ďalšie informácie | |
Sídlo | São Paulo, Brazília Brazília, Brazília |
Noviny | Focus Brasil |
Farby | Červená Biela |
Web | www.pt.org.br |
Robotnícka strana (portugalsky: Partido dos Trabalhadores, PT) je stredoľavá[2] až ľavicová[3] politická strana v Brazílii. Niektorí vedci označujú jej ideológiu v 21. storočí ako sociálnu demokraciu, pričom sa strana v 90. rokoch posunula od široko socialistickej ideológie. PT, založená v roku 1980, vládla na federálnej úrovni v koaličnej vláde s niekoľkými ďalšími stranami od 1. januára 2003 do 31. augusta 2016. Po parlamentných voľbách v roku 2002 sa PT prvýkrát stala najväčšou stranou v Poslaneckej snemovni a najväčšou vo Federálnom senáte. Úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva s najvyšším hodnotením spokojnosti v histórii krajiny je najvýznamnejším členom PT. Prvá žena na čele Brazílie Dilma Rousseffová, tiež členka PT, bola zvolená dvakrát (najskôr 1. januára 2011 a potom znova 26. októbra 2014), ale svoje druhé funkčné obdobie nedokončila z dôvodu odvolania v roku 2016.
História
Strana bola založená 10. februára 1980 rôznorodou skupinou ľudí zloženej z militantov stojacich proti brazílskej vojenskej vláde, odborárov, ľavicových intelektuálov, umelcov a katolíkov spojených s teológiou oslobodenia v Colégio Sion v São Paulo, súkromnej katolíckej škole pre dievčatá. Strana vznikla ako výsledok pomerov medzi robotníckymi hnutiami v regióne ABC (priemyselný región mesta São Paulo), ako je Conferência das Classes Trabalhadoras (Conclat), ktorá sa neskôr vyvinula na Central Única dos Trabalhadores (CUT), ktorá viedla veľké štrajky v rokoch 1978 až 1980; a stará brazílska ľavica, ktorej zástancovia, z ktorých mnohí boli novinári, intelektuáli, umelci a organizátori odborov, sa vracali z exilu so zákonom o amnestii z roku 1979, pričom mnohí z nich prežili väznenie a mučenie zo strany vojenského režimu. Samotná Dilma Rousseffová bola uväznená a mučená diktatúrou.[4]
PT bola založená v rámci trendu demokratického socializmu. Po štátnom prevrate v roku 1964, bola rozpustená hlavná brazílska federácia odborových zväzov - Generálne veliteľstvo pracovníkov (Comando Geral dos Trabalhadores – CGT), ktoré od svojho vzniku združovalo vedúcich predstaviteľov schválených ministerstvom práce, prax súvisiaca so skutočnosťou, že od diktatúry Getúlia Vargasa, sa odbory stali kvázi štátnymi subjektmi.
Oživenie organizovaného robotníckeho hnutia, ktorého dôkazom boli štrajky v regióne ABC koncom 70. rokov 20. storočia pod vedením Luiza Inácia Lula da Silvu, umožnilo reorganizáciu robotníckeho hnutia bez priameho zasahovania štátu. Hnutie sa pôvodne snažilo pôsobiť výlučne v odborovej politike, ale prežitie konzervatívneho odborárstva pod nadvládou štátu a vplyv, ktorý na odborové hnutie uplatňovali lídri tradičných ľavicových strán, ako napríklad Brazílska komunistická strana (Partido Comunista Brasileiro, PCB), prinútili unionistické hnutie ABC zorganizovať vlastnú stranu v stratégii podobnej tej, ktorú zastávalo odborové hnutie Solidarność v Poľsku.
Preto vznikla PT, ktorá odmietala tradičných vodcov oficiálneho unionizmu a snažila sa uviesť do praxe novú formu demokratického socializmu, pokúšajúc sa odmietnuť politické modely, ktoré považovala za upadajúce, ako sú sovietske a čínske. Predstavoval sútok medzi unionizmom a antistalinskou inteligenciou.
PT bola oficiálne uznaná za stranu brazílskym najvyšším volebným súdom 11. februára 1982. Prvý členský preukaz patril umeleckému kritikovi a bývalému trockistickému aktivistovi Máriovi Pedrosovi, po ňom nasledoval literárny vedec Antonio Candido a historik Sérgio Buarque de Holanda. Holandova dcéra Ana de Holanda sa neskôr stala ministerkou kultúry v kabinete Rousseffovej.
Referencie
- ↑ Estatísticas do eleitorado – Eleitores filiados . Superior Electoral Court, . Dostupné online. Archivované 2019-05-09 z originálu. (po portugalsky)
- ↑ Dilma Rousseff and Brazil face up to decisive month. BBC News, 2016-03-29. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ The demise of Brazil’s great centrist party. The Economist. Dostupné online . ISSN 0013-0613.
- ↑ ROMERO, Simon. Leader’s Torture in the ’70s Stirs Ghosts in Brazil. The New York Times, 2012-08-05. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk