Prachovec - Zákldné pojmy z elektrotechniky

	Prachovec Usadená hornina
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, ílové minerály
Akcesórie	živce, muskovit, oxidy železa
Vlastnosti
Textúra	zrnitá (jemnozrnná)
Farba	rôzna (podľa materskej horniny)
	Portál vied o Zemi

Prachovec alebo silitovec, aleurolit, zriedkavo siltit je názov spevnenej usadenej horniny, ktorej zrná veľkostne zodpovedajú siltu (prachu). Častice prachovej veľkosti sa na zložení horniny podieľajú minimálne dvoma tretinami. V opačnom prípade sa takéto horniny nazývajú kalovce (2/3 až 1/3 prachových častíc), alebo ílovce (menej ako 1/3 prachových častíc z celého objemu horniny).

Vlastnosti

Prachovec obsahuje spevnené častice siltovej veľkosti (1/256 = 0,004 mm až 1/16 = 0,063 mm)^[1].

Dôležitý identifikačný znak prachových hornín je ich farba, ktorá závisí hlavne od oxidačného stupňa železa. Červená až fialová farba indikuje výskyt železitých (Fe³⁺) katiónov, zelené odtiene naopak železnaté (Fe²⁺) katióny. Vo všeobecnosti sa výskyt železitých katiónov viaže na kontinentálne (terestrické) prostredia, železnaté katióny sa vyskytujú v morských prostrediach. Prachovce (najmä ich jemnozrnnejšie typy) nemožno detailne študovať makroskopicky (voľným okom) ani bežnými mikroskopickými metódami, aj z tohto dôvodu sú relatívne slabšie preskúmané a v minulosti bývali často mylne označované ako pieskovce, či ílovce, čo bežne viedlo k chybám a nedorozumeniam^[2]. Čiastočne možno zistiť prítomnosť zŕn siltovej veľkosti dotykom, keďže horniny s obsahom prachu nad 2/3 sú na rozdiel od jemnozrnnejších sedimentov drsné^[3]. Prachovce sú tvorené hlavne zrnami kremeňa, v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch ich možno pozorovať ako drobné biele a čierne body. Jednotlivé zrná môžu byť identifikované pri veľkom zväčšení^[4]. Ďalšie zrná môžu tvoriť sľudy alebo kalcit^[5]. Väčšinu jemnozrnnej základnej hmoty tvoria ílové minerály alebo vápnitá hmota.

Najčastejšia textúra prachovcov je laminárna, no vyskytujú sa aj masívne textúry (hlavne pri sedimentácii z hustých prúdov). V jemnozrnných sedimentoch sa často vyskytujú konkrécie (kalcitové, sideritové, pyritové, kremité a fosfátové), vznikajú tesne po uložení, alebo aj neskôr, pri litifikácii.

Vznik

Čisté prachovce sa v prírode vyskytujú iba v malom objeme, väčšinou ide o zmesi ílovcov a prachovcov, často aj s prímesami piesku^[3]. Vyskytujú sa vo všetkých sedimentárnych oblastiach (od vysokohorských jazier až po morské priekopy), v rôznych klimatických podmienkach (od polárnych oblastí po džungle a vo všetkých geologických obdobiach (od archaika po súčasnosť). Špecifickým typom prachovcov, ktoré vznikali prevažne navievaním počas ľadových dôb sú spraše. Premenou prachovcov (jemnozrnných hornín všeobecne) vznikajú bridlice, s pokračujúcim stupňom premeny sa tvoria fylity.

Referencie

↑ Tucker, M., 2003, Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.
↑ Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.
↑ ^a ^b Vozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.
↑ Adams, A. E., MacKenzie, W. S., Guilford, C., 1984, Atlas of sedimentary rocks under the microscope. Longman, Harllow, 104 s.

Pozri aj

Zoznam hornín

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prachovec

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Tucker, M., 2003, Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.

[2] Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.

[Vozárová-3] Vozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.

[4] Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.

[5] Adams, A. E., MacKenzie, W. S., Guilford, C., 1984, Atlas of sedimentary rocks under the microscope. Longman, Harllow, 104 s.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]