A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ochrid | |
mesto | |
Štát | ![]() |
---|---|
Súradnice | 41°07′01″S 20°48′06″V / 41,116944°S 20,801667°V |
Obyvateľstvo | 42 033 |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 6000 |
Poloha mesta v Macedónsku.
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi. Po meste je pomenované Ochridské jazero. V meste sa nachádza 365 kostolov.
Mesto i jazero boli v roku 1980 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Dejiny
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e7/Iglesia_San_Juan_Kaneo%2C_Ohrid%2C_Macedonia_del_Norte%2C_2014-04-17%2C_DD_19.jpg/220px-Iglesia_San_Juan_Kaneo%2C_Ohrid%2C_Macedonia_del_Norte%2C_2014-04-17%2C_DD_19.jpg)
Prvé zmienky o osade zvanej pôvodne Lychnidos pochádzajú zo 4. storočia pred Kr., kedy bola dobytá Filipom II. Macedónskym. V 2. storočí pred Kr. bola osada dobytá Rimanmi a stala sa súčasťou obchodnej cesty Via Egnatia medzi Jadranským a Egejským morom. V 6. storočí sa v okolí Lychnidu, patriaceho k Byzantskej ríši, začal usadzovať slovanský kmeň Brsajcov. Z 9. storočia potom pochádza terajší slovanský názov mesta, vyplývajúci z výrazu „v krúži“ alebo „na kopci“.
Na prelome 9. a 10. storočia sa Ochrid stal útočiskom žiakov sv. Cyrila a sv. Metoda, vyhnaných z Veľkomoravskej ríše. Najvýznamnejší z nich boli sv. Kliment Ochridský a sv. Naum. Pri kláštore, ktorý v Ochride založil sv. Kliment, vznikla literárna škola, vďaka ktorej sa z Ochridu stalo najvýznamnejšie centrum slovanskej kultúry a vzdelanosti, ktorá sa odtiaľ ďalej šírila do východnej Európy.
Koncom 10. storočia vystaval na kopci nad mestom cár Samuel I., vodca povstania proti byzantskej nadvláde, veľkú pevnosť, ktorá tvorí dominantu mesta i dnes, a urobil z Ochridu hlavné mesto Bulharskej ríše. V roku 1014 však bol cár Samuel porazený Byzantíncami, čím sa významne znížil politický význam mesta. Ochrid, nad ktorým sa vystriedala nadvláda byzantská, bulharská, srbská aj osmanská, zostal do začiatku 18. storočia významným cirkevným centrom a sídlom patriarchátu.
Počas prvej balkánskej vojny bolo okolie mesta rozdelené medzi Srbsko a Bulharsko. Srbská armáda obsadila Ochrid 22. novembra 1912. Do vojny sa zapojil aj značný počet obyvateľov mesta v snahe bojovať za svoje oslobodenie od nadvlády Osmanskej ríše, ktorá oblasť držala práve až do konca prvej balkánskej vojny. Vzhľadom na nespokojnosť s mierovou zmluvou, ktorá bola následne podpísaná, vypuklo v septembri 1913 v celom západnom Macedónsku povstanie, známe tiež ako Ochridské. Dňa 12. septembra jednotky Petara Čauleva a Pavle Hristova obsadili Ochrid a vyhnali srbských vojakov a úradníkov. Následne bola ustanovená provizórna správa, no už 19. septembra prišli posily srbskej armády a mesto dobyli späť.
Počas prvej svetovej vojny bol Ochrid s okolím obsadený bulharskou armádou. Miestne pamiatky boli niekoľkokrát vylúpené okupačnými vojskami. Bulhari odišli po prelomení solúnskeho frontu a postupe vojsk Dohody ďalej na sever. Potom bolo mesto súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Počas druhej svetovej vojny bol Ochrid opäť obsadený bulharskou armádou. Partizáni ho obsadili 15. októbra 1944, ale len na krátku dobu. Nemecké vojsko, ktoré mesto okupovalo, sa nechcelo vzdať a mesto bolo oslobodené až 8. novembra 1944.
Pamiatky
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/70/%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BE%D1%88%D0%BD%D0%B8%D0%BA%2C_%D0%9E%D1%85%D1%80%D0%B8%D0%B4_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%B5%D0%B4%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%98%D0%B0.jpg/220px-%D0%9F%D0%BB%D0%B0%D0%BE%D1%88%D0%BD%D0%B8%D0%BA%2C_%D0%9E%D1%85%D1%80%D0%B8%D0%B4_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%B5%D0%B4%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%98%D0%B0.jpg)
Okrem trosiek už spomínanej pevnosti sa tu nachádza rad ďalších významných pamiatok:
- Amfiteáter pochádzajúci z rímskeho obdobia, dodnes používaný na divadelné a hudobné predstavenia.
- Samuelova pevnosť s viac ako 3 kilometrami hradieb, rozkladajúca sa na kopci nad mestom.
- Katedrálny chrám Svätej Múdrosti (Sveta Sofia) vyzdobený unikátnymi freskami svätcov, okrem iných sv. Cyrila, sv. Metoda a raných kresťanských pápežov z 11. storočia.
- Chrám sv. Jána Teológa (sveti Jovan Kaneo) z 13. storočia, nachádzajúci sa na romantickom útese nad jazerom, ktorého architektúra kombinuje byzantské a arménske prvky. V blízkosti tejto pamiatky sa odohráva dej známeho macedónskeho filmu „Pred dažďom“.
- Chrám presv. Bohorodičky z 12. storočia s veľmi zachovanými freskami svätcov a byzantských cisárov.
- Katedrálny chrám sv. Klimenta a sv. Panteleimona postavený na základoch stavieb z 9.-15. storočia, za osmanskej nadvlády prestavaný na mešitu, nedávno kompletne zrekonštruovaný a znovu vysvätený. Sú v ňom uložené pozostatky sv. Klimenta Ochridského.
- Južne od mesta sa na romantickom útese nad jazerom nachádza Prezidentská vila, vybudovaná pre maršala Tita a stále využívaná súdobými hlavami štátu.
Súčasnosť
Od roku 1958 sídli v Ochride opäť Ochridské arcibiskupstvo, súčasť autokefálnej Macedónskej pravoslávnej cirkvi, ktorá však nie je uznávaná ostatnými pravoslávnymi cirkvami. Ochrid je významným turistickým centrom Macedónska a domáci využívajú Ochridské jazero k letným dovolenkám. Každý rok sa tu koná známy hudobný festival Ochridské leto.
Okolie
Severne od Ochridu sa nachádza známe letovisko Struga, južne turistami vyhľadávaný kláštor sv. Nauma.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ochrid
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ohrid na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk