A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Milton Friedman | |
americký ekonóm, štatistik a univerzitný pedagóg | |
![]() | |
Dielo | |
---|---|
Polia pôsobnosti | ekonómia |
Vedecké pôsobenie | National Bureau of Economic Research (1937 – 1940) Columbia University (1937 – 1941, 1943 – 1945, 1964 – 1965) University of Chicago (1946 – 1977) Hoover Institution (1977 – 2006) |
Alma mater | Rutgers University (B.A., 1932) University of Chicago (M.A., 1933) Columbia University (PhD., 1946) |
Vplyvy | Adam Smith, Friedrich August von Hayek a i. |
Ovplyvnil | Gary Becker, Margaret Thatcherová, Ronald Reagan, chicagski chlapci a i. |
Ocenenia | |
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (1976) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 31. júl 1912 Brooklyn, New York, USA |
Úmrtie | 16. november 2006 (94 rokov) San Francisco, Kalifornia, USA |
Štátna príslušnosť | Spojené štáty |
Národnosť | americká |
Manželka | Rose Friedman |
Deti | David D. Friedman Janet Friedman |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
![]() | Milton Friedman (multimediálne súbory na commons) |
![Nositeľ Nobelovej ceny](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/32/Nobel_prize_medal.svg/50px-Nobel_prize_medal.svg.png)
Milton Friedman (* 31. júl 1912, Brooklyn, New York – † 16. november 2006, San Francisco, Kalifornia) bol americký ekonóm, štatistik a univerzitný profesor, významný predstaviteľ chicagskej školy. V roku 1976 mu bola udelená Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Spolu s Keynesom je najznámejší a najvplyvnejším ekonómom 20. storočia.
Detstvo a mladosť
Milton Friedman sa narodil 31. júla 1912 v Brooklyne, mestskej štvrti New Yorku, ako štvrté dieťa v rodine židovských imigrantov Jenő Saula Friedmana (1878 – ) a Sarah Ethel rod. Landauovej (1881 – ),[1][pozn 1] ktorí pochádzali z Berehova (maď. Beregszász) v Podkarpatskej Rusi (dnes súčasť Ukrajiny).[2]
Milton Friedman priznal, že „ako mnoho prisťahovaleckých rodín, sme boli veľmi chudobní. Nikdy sme nemali rodinný príjem, ktorý by nás na súčasné štandardy posunul nad úroveň chudoby.“[3] Do základnej školy nastúpil o rok skôr, vo veku piatich rokov (1917). Ako talentovaný žiak bol v šiestom ročníku posunutý o ročník vyššie.[4] V roku 1924 nastúpil na strednú školu Rahway High School.[5]
Charakteristika
Bol to liberál (v podstate predstaviteľ tzv. kapitalizmu laissez-faire), predstaviteľ tzv. chicagskej školy, monetarizmu, oponent raného keynesovstva (kritizoval ignorovanie peňazí ako faktora v raných keynesovských modeloch, odmietal možnosť stimulácie ekonomiky fiškálnou politikou, zaviedol pojem prirodzenej nezamestnanosti). Obhajoval čistý floating (plávajúci kurz meny), presadzoval zápornú daň. Zaoberal sa infláciou a rastom miezd. K najvýznamnejším patrí jeho (mnohými ekonómami kritizovaná) štúdia o dôležitosti peňazí pri vysvetľovaní inflácie a jeho štúdie zaoberajúce sa časovými oneskoreniami vo všetkých typoch hospodárskej politiky.
Študoval matematiku na Rutgers University a neskôr ekonómiu na univerzite v Chicagu. V roku 1935 pracoval vo Washingtone na príprave rozsiahlej štúdie o rozpočtoch spotrebiteľov. V rokoch 1941 – 1943 pracoval na ministerstve financií, kde sa zaoberal daňovou politikou vojnového obdobia, pracoval ako matematický štatistik, venoval sa problémom návrhov zbraní, experimentom v metalurgii a vojnovej taktike. Na jeseň roku 1950 pôsobil ako konzultant agentúry vlády Spojených štátov, ktorá realizovala plnenie Marshallovho plánu.
Nobelovu cenu za ekonómiu získal v roku 1976 za výsledky v oblasti analýzy spotreby, histórie a teórie peňazí a za predvedenie zložitosti stabilizačnej politiky.
Diela
K jeho najznámejším dielam patria napríklad:
- Za všetkým hľadaj peniaze (Money Mischief) – 1992
- Kapitalizmus a sloboda (Capitalism and Freedom) – 1962
- Sloboda voľby (Free to Choose) – 1990 – napísal ju spoločne so svojou ženou Rose Friedmanovou
Napísal tiež slávny text pojednávajúci o metóde ekonomickej vedy – Metodológia pozitívnej ekonómie, známy je taktiež vďaka Liberálnemu inštitútu. Platnosť teórie overí len totožnosť s realitou.
Poznámky
- ↑ Friedman nebolo pôvodné meno jeho otca – získal ho po svojom nevlastnom bratovi (z matkinej strany). Podľa Miltona Friedmana pôvodné priezvisko jeho otca začínalo na Green- (Greenberg, Greenstein alebo pod.). Pozri Ebenstein 2007, s. 5-6.
Referencie
- ↑ Who's who in American Jewry, Los Angeles: Standard Who's Who, 1980, str. 145, OCLC 637069920, http://books.google.sk/books?hl=sk&id=aYlmAAAAMAAJ&q=%22Jeno+Saul+and+Sarah+Ethel+%28Landau%29%22
- ↑ Ebenstein 2007, s. 5
- ↑ Ebenstein 2007, s. 7
- ↑ Ebenstein 2007, s. 8
- ↑ Ebenstein 2007, s. 10
Literatúra
Monografie
- Ebenstein, Lanny (2007), Milton Friedman: A Biography, New York: Palgrave Macmillan, ISBN 1403976279
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Milton Friedman
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milton Friedman
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk