A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Marghita | ||
Margitta | ||
municípium | ||
|
||
Štát | Rumunsko | |
---|---|---|
Župa | Bihárska župa | |
Časti | Cheț, Ghenetea | |
Súradnice | 47°20′30″S 22°19′50″V / 47,34167°S 22,33056°V | |
Obyvateľstvo | 15 770 (2011) | |
Primátor | Pocsaly Zoltán (nezávislý) | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 26877 | |
Poloha mesta v Rumunsku
| ||
Webová stránka: margitha.ro | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Marghita (maď. Margitta) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, nachádzajúce sa 56 km severovýchodne od župného mesta Oradea.
História
Najstaršie archeologické nálezy sa datujú do doby kamennej, bronzovej a železnej. Po christianizácii Maďarov, v roku 1000 kráľ Štefan I. pripojil Sedmohradsko k Uhorskému kráľovstvu. Počas tatárskeho vpádu roku 1241 bola osada vypálená a väčšina obyvateľov bola zajatá alebo zabitá. Utiekli iba tí, čo sa schovali v okolitých lesoch. Po invázii sa ľudia do Marghity vrátili a obnovili svoje domovy spálil. Dokumenty hovoria, že názov mal v histórii tri podoby: Marghiureta, Margitfalva a Marghita. Podľa legiend názov pochádza buď z porastov králikov (rum. margarete) v okolí mesta, alebo z údajného kostola svätej Margaréty z Antiochie, ktorý sa mal v blízkosti mesta nachádzať.[chýba zdroj
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1216. V štrnástom storočí sa mesto stalo centrom maďarského panstva v oblasti. V roku 1332 je zaznamenané pod názvom Margitfalva. V roku 1376 kráľ Ľudovít I. udelil Marghite právo usporadúvať trhy, čo spôsobilo masívny rozmach mesta. Počas feudalizmu sa odohrali nepokoje, napríklad v rokoch 1467 a 1514.
Obdobie osmanskej nadvlády
Na začiatku 16. storočia prišli do Európy Turci. Po porážke Maďarov pri Moháči v roku 1526 Uhorsko odstúpili Osmanskej ríši južné provincie, medzi nimi aj Bihársku župu. Mesto zostalo dôležitým obchodným centrom. V rokoch 1710 a 1739 zachvátil mesto mor a zdecimoval populáciu.
Nadvláda Habsburgovcov
Na začiatku osemnásteho storočia, s oslabením tureckej sily, sa Marghita stala súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1823 zničil požiar takmer polovicu mesta. Počas revolučného roku 1948 boli v Marghite zaznamenané veľké vzbury. Hoc porazená, striktne vzaté bola revolúcia pre mesto úspešná – bolo zrušené nevoľníctvo, čo viedlo k zásadným zmenám v živote mesta. Zvýšil sa počet remeselných výrobcov a každý piatok sa začali organizovať trhy. Poľnohospodárska výroba bola organizovaná na farmách, z Prahy a Viedne boli privezené nové poľnohospodárske stroje.
V roku 1852 získali mesto Čákiovci, ktorí tu postavili hrad. Nový majiteľ zväčšil význam mesta. V tej dobe tu žilo cca 5 000 obyvateľov.
I. a II. svetová vojna
Po prvej svetovej vojne sa Transylvánia spojila s niekdajším Rumunským kráľovstvom a stala sa súčasťou tzv. veľkého Rumunska. Mesto sa veľmi rýchlo rozvíjalo, najmä v oblasti remeselnej výroby. V roku 1920 žilo v meste asi 7 000 obyvateľov prevažne rumunskej, maďarskej a židovskej národnosti. Roku 1940 bolo okupované Horthyho vojskami. V rokoch 1940 – 1944 bolo z mesta deportovaných asi 1 700 Židov. Oslobodené bolo 20. októbra 1944 rumunskými a sovietskymi vojskami.
Komunistická éra
Komunistický režim bol v Rumunsku od roku 1947 a rovnako ako v celej krajine, prejavil sa aj v Marghite. Všetok majetok prešiel do rúk štátu. Ale v najbližších rokoch, mesto zažívalo obdobie najintenzívejšieho vývoja v svojej histórii. Objavil sa prvý ťažký priemysel. V rokoch 1949 – 1960 sa v meste začala vyrábať najmä obuv, oblečenie a z ťažkého priemyslu rôzne kovové konštrukcie a frézy. Po roku 1960 sa Marghita stala sídlom s takmer čisto priemyselným charakterom. Poľnohospodárske a remeselné mesto má jasné trendy industrializácie. Badať prírastok obyvateľov. Podľa sčítania ľudu roku 1964 malo mesto 10 175 obyvateľov.
Post-komunistické obdobie
Po revolúcii roku 1989, ktorá viedla k pádu komunistického režimu v Rumunsku sa začalo, ako aj v iných európskych postkomunistických krajinách s masívnou privatizáciou. V meste otvorilo svoje podniky niekoľko súkromných spoločností, mnoho ľudí začalo podnikať. V roku 1989 tu žilo asi 19 000 obyvateľov, z toho 17 000 v centre, v časti Cheț 1200 a v časti Ghenetea 700.
Demografia
Národnostné zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumuni | 49,39 % | |||
Maďari | 40,25 % | |||
Rómovia | 5,57 % | |||
Nezistené | 4,2 % | |||
Ostatné | 0,57 % | |||
Náboženské zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumunská pravoslávna cirkev | 43,03 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 27,69 % | |||
Rímskokatolícka cirkev | 12,7 % | |||
Grékokatolícka cirkev | 4,55 % | |||
Letničné hnutie | 3,8 % | |||
Babtistická cirkev | 2,85 % | |||
Nezistené (bez vyznania) | 4,38 % | |||
Ostatné | 0,95 % | |||
Cestovný ruch
Mesto je známe najmä vďaka tunajším termálnym kúpeľom. V okolí sa nachádzajú tri pramene. Najčastejším cieľom turistických vychádzok je vrch Plopiș.
Partnerské mestá
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marghita na rumunskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk