A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Magnezit | |
MgCO₃ | |
![]() | |
Klasifikácia | |
---|---|
Strunzova klasifikácia | Vb/A.02 (8.vyd.) 5.AB.05 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.05 (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 14.1.1.2 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Trigonálna sústava |
Zoznam minerálov Magnezit na mindat.org Magnezit na Commons | |
Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý – MgCO3.
Charakteristika
Tento uhličitan má názov podla svojho zloženia, nakoľko obsahuje horčík (až 49,6% MgO). Minerál vytvára klencové a zriedkavejšie i prizmatické, tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály. Vyskytuje sa však aj v celistvej masívnej, šupinkovitej, vláknitej alebo zrnitej podobe. Môže byť bezfarebný, biely, sivý, žltkastý alebo hnedý, vryp má biely. Mení sa od priehľadného až po priesvitný a vyznačuje sa skleným alebo matným leskom. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca.
Fyzikálno-chemické vlastnosti: Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 – 4,5.
Vznik
Vzniká viacerými spôsobmi. Kryptokryštalický magnezit vzniká zvetrávaním ultrabázických hornín bohatých na Mg, najmä peridotitov či serpentinitov a následným prienikom fluíd bohatých na CO2 do týchto sedimentov. Metasomatickým zatláčaním CaCO3 pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov vzniká kryštalický magnezit. Sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi v plytkých zátokách a hypersalinných jazerách.[1]
Poznávanie
Magnezit sa so šumením rozpúšťa v teplej kyseline chlorovodíkovej. Od vápenca sa niekedy dá odlíšiť vďaka vyššej hmotnosti, no zväčša sú potrebné chemické analýzy na horčík. Kryptokryštalické formy možno od podobného kremeňa odlíšiť vďaka nižšej tvrdosti.[2]
Výskyt
Hlavnými producentmi magnezitu vo svete sú Čína (50,5%), Rusko (13,1%), Turecko (10,1%), Slovensko (6,5%) a Brazília (5%)[3]. Najväčšie ložiská v Rusku sú na Urale, v okolí mesta Satka, v Alpách pri rakúskom Veitschi, gréckom ostrove Euboia. V USA sú známe viaceré lokality v Kalifornii, Washingtone a Nevade[2]. V Českom masíve sa magnezit vyskytuje v serpentinitoch pri mestečku Křemže, Dolných Kraloviach, v Novej Vsi u Oslavan[4] a inde.
Výskyty na Slovensku
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/30/Mineraly.sk_-_magnezit.jpg/220px-Mineraly.sk_-_magnezit.jpg)
Najlepšie lokality na Slovensku sú Hnúšťa-Likier (okres Rimavská Sobota), Jelšava (pri Revúcej, okres Revúca), Košice (ložisko Bankov, okres Košice I), Lubeník (pri Revúcej).
Veľké ložiská kryštalického magnezitu sú viazané hlavne na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice a Ochtinú (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Prakticky všetky sa nachádzajú v okolí Lubenícko-margecianskej línie, tvoria veľké alebo menšie šošovkovité telesá uprostred sericiticko-grafitických bridlíc, v podloží ktorých sa nachádzajú piesčité bridlice prípadne i hrubé polohy diabasových tufov a tufitov, prípadne i gabrodioritov a gabroamfibolitov[1]. Niekoľko menších výskytov sa nachádza v gelnickej a rakoveckej skupine gemerika. Vo veporiku sú ložiská magnezitu viac metamorfované a vyskytujú sa spolu s mastencom, ktorý sa tu ťaží. Na lokalitách Kokava, Sinec, Sarno a Polom sa ťaží iba mastenec, v Mútniku i magnezit[3]. Teleso magnezitu viazané na zvetrávanie ultrabázických hornín sa nachádza pri Hodkovciach západne od Košíc, nemá ekonomický význam[1]. Ťaží sa buď povrchovým spôsobom vo veľkolomoch lievikovitého tvaru, alebo podzemným spôsobom komorami. Magnezit sa stal vyhľadávanou surovinou len začiatkom 20. storočia.
Ťažba magnezitu
Na Slovensku sa zásoby magnezitu odhadujú na 1124 miliárd ton. Ročná ťažba v roku 2005 bola okolo 1 292 000 ton[3], 80% magnezitu je určeného na export[5]. Ťažbu na Slovensku vykonávajú nasledovné spoločnosti:
- Slovenské magnezitové závody, a. s., Jelšava – s dominantným postavením v ťažbe magnezitu, výrobe koncentrátov a zamestnanosti v rámci Slovenska,
- Slovmag, a. s., Lubeník so sídlom v Revúcej,
- KOMAG, m. z. Košice s.r.o. so sídlom v Košiciach.
- Genes, a. s., so sídlom v Hnúšti
Ekonomický význam
Magnezit sa používa na výrobu slinku, ktorý sa získava zahriatím a zbavením CO2, čím sa získa takmer čistý MgO. Z neho sa ďalej vyrábajú magnezitové a chrómmagnezitové tehly, ktoré majú dobré tepelno izolačné vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť. Používa sa na žiaruvzdorné obmurovky pecí. V minulosti sa z neho vyrábal kovový horčík, od čoho sa upustilo. Na výrobu kovového horčíka sa uprednostňuje získavanie z morskej vody[2].
Referencie
- ↑ a b c Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 449
- ↑ a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b c Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ Magnesit, MgCO3 . velebil.net, 16.5.2009. Dostupné online.
- ↑ Baláž, P. 2006: Nerastné bohatstvo a jeho využívanie. Archivované 2016-03-06 na Wayback Machine Enviromagazín 9, 5, s. 8-9
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému magnezit
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.mindat.org - magnezit na mineralogickej databáze
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk