A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/17px-Disambig.svg.png)
Luž (Lausche) | |
vrch | |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Liberecký kraj, Sasko |
Okres | Česká Lípa |
Obec | Horní Světlá |
Pohorie | Lužické hory |
Poloha | Jedlovský hřbet |
- výška | 793 m n. m. |
- súradnice | 50°50′56″S 14°38′49″V / 50,8488889°S 14,6469444°V |
Geologické zloženie | znelec |
Poloha v rámci Česka
| |
Wikimedia Commons: Luž/Lausche | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Luž (793 m n. m.) (nem. Lausche), je výrazný znelcový hraničný vrch, dominanta Lužických hôr. Česká časť vrchu leží v severnej časti okresu Česká Lípa v Libereckom kraji a prístup uľahčujú z oboch strán vedúce turistické chodníky. Vrcholová časť je chránená ako prírodná rezervácia.
Poloha
Leží v katastrálnom území obce Horní Světlá, priamo na česko-nemeckej hranici v severnej časti okresu Česká Lípa a celého Česka, medzi obcou Horní Svetlá na českej a Waltersdorf na saskej strane. Je najvyšším vrchom Lužických hôr, Lužice a v Nemecku najvyšším vrchom východne od Labe. V geomorfologickom členení patrí do Lužického hřbetu (IVA-2A) a okrsku Jedlovský hřbet (IVA-2A-a).[1]
Názov
Najstarší doložený názov vrchu pochádza z roku 1538, kedy sa mu hovorilo Spitzberg (Špičák). Obyvatelia nemeckého Waltersdorfu však vrch nazývali Mittagsberg (Obedná hora) - pri výhľade z ich dediny bývalo totiž slnko priamo nad vrcholom.[2] Nemecký názov Lausche je známy od roku 1631, český názov Luž bol použitý až v roku 1909 Josefom Kafkom v jeho ilustrovanom sprievodcovi po Čechách.[3]
Prírodná rezervácia
Vo vrcholovej časti je vrch porastený pralesnými porastom, nižšie sa vyskytuje buk, javor a smrek. Smrekové lesy pri južnom úpätí boli poničené exhalátmi a po roku 1970 z väčšej časti vyrúbané. Botanický prieskum v roku 1998 potvrdil rad cenných druhov rastlín i mnohých živočíchov. To bolo dôvodom snahy ekológov túto časť vrchu ochrániť.
Prírodná rezervácia Luž bola vyhlásená Správou CHKO Lužické hory v septembri 2011 s platnosťou od 1. októbra 2011.
Z histórie
Dochované hraničné kamene zo 16. a 17. storočia sú dôkazom, že cez vrchol viedla historická hranica medzi Čechami a Lužicou. V roku 1823 na vrchole nechal Karel Friedrich Mathäus z Waltersdorfu postaviť drevený hostinec, ktorý postupne rozširoval a kde v roku 1833 doplnil aj malú rozhľadňu. Nová priestrannejšia budova (tzv. Lauscha Baude) bola postavená až v roku 1882 zásluhou saských spolkov. Stala sa kuriozitou, pretože ju hraničná čiara rozdeľovala na časť nemeckú a rakúsku.[4] Priamo uprostred na streche bola vybudovaná 10 metrov vysoká rozhľadňa. Boli tu aj dve poštové schránky a tak si turisti museli dať pozor, aby svoj list vhodili do správnej schránky.[5]
Chata na Luži bola obľúbeným výletným miestom aj za doby prvej Česko-Slovenskej republiky a posledný majiteľ ju prevádzkoval až do konca 2. svetovej vojny[6]. 8. januára 1946 chata vyhorela (pravdepodobne bola úmyselne zapálená). Neskôr vzniklo niekoľko plánov na výstavbu novej chaty, ale žiadny z nich nebol nikdy realizovaný.[4]
Na vrchu bola nelegálna stanica svetelného telegrafu, cez ktorý sa posielali čísla kedysi obľúbenej stávkovej hry Lotynka zo Žitavy ďalej na Prahu.[7] Majiteľ chaty bol za svoje nelegálne počínanie uväznený.[8]
Na vrchole sú dnes len zvyšky pôvodnej vyhorenej chaty (upravené ako vyhliadková terasa) a neveľký retranslačný stožiar na nemeckej strane. Na vrchol vedie z juhu Česká cesta, upravená pre cisára Ferdinanda V., ktorý podnikal zo svojich Zakúp do okolia početné výlety. Zo severu vedie na vrch Lužická cesta. Vrcholová návštevná kniha zaznamenáva ročne 10 000 návštevníkov, prevažne z Nemecka.[5]
Zázemie pre šport a turistov
Občerstvenie a ubytovanie dnes zabezpečujú Chata pod Luží a susedná Lužická bouda v areáli Horní Světlá - Myslivna, približne 1 km juhovýchodne od vrcholu. Odtiaľ vedie na vrchol červeno značená turistická trasa.[9] V okolí sú vhodné bežecké terény (bežecká trasa Lužické hřbet - Lauschekammweg; na českej strane letná červená diaľková turistická trasa E3 a zimná oranžová značka, na strane SRN sa jedná o modrú turistickú značku). Udržiavané sú spoločnými silami nemeckou (Waltersdorf) i českou turistickou verejnosťou.
Na nemeckej strane na severnom svahu vrchu bývala obtiažna, čierna zjazdovka s lyžiarskym vlekom; v súčasnosti je v prevádzke menšia zjazdovka vo Waltersdorfwache, v jej spodnej časti, v nadmorskej výške cca 600 m n. m.
Výhľad
Z vrcholovej plošiny, prístupnej z českej aj nemeckej strany, je kruhový rozhľad na územie od Krušných hôr a Děčínského Snežníka cez České středohoří, Vlhošť v Ralskej pahorkatine, hrady Ralsko, Bezděz a Trosky až po Ještěd, Jizerské hory a vrcholky Krkonôš. Pozorovať možno mestá a vrchy Šluknovského výbežku a Hornej Lužice v Nemecku, výhľad k východu dnes sťažujú vyrastené stromy.[5]
-
Pohľad z Luža na Klíč a Nový Bor
-
Luž v zime
-
Z vrcholu Luža
-
Pohľad na Jedlovú
-
Nemecká hraničná obec Waltersdorf
-
Luž v máji
-
Luž v zime
-
Na vrchole Luža
Referencie
- ↑ HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část, s. 18.
- ↑ PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Českolipsko, s. 26.
- ↑ Turista, 1/2008, str. 10.
- ↑ a b http://www.luzicke-hory.cz/mista/index. php? pg = zmluzhc
- ↑ a b c RŮŽIČKA, Jiří; JORDÁKOVÁ, Jana. Lužické hory do kapsy. Praha : KMa s.r.o., 2006. ISBN 80-7309-328-6. Kapitola Luž, s. 116.
- ↑ Turista, 1/2008, str. 11.
- ↑ Liberecký kraj - Českolipsko, str. 26
- ↑ Lužické hory do vrecka, str .116
- ↑ Mapa Lužické hory č. 14. 6. vydanie. vyd. Praha : Trasa, 2010. ISBN 978-80-7324-289-3.
Externé odkazy
- Článok o Luži na serveri luzicke-hory.cz
- Katastrálna mapa Archivované 2020-06-04 na Wayback Machine
- Ski areál Luž
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luž
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luž na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk