A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lesia Ukrajinka | |
ukrajinská spisovateľka | |
![]() Henrich Lazovskyj, portrétna fotografia Lesie Ukrajinky, vyhotovená v ateliéri v Kyjeve, Prozirna ul. č. 4, 1896 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | ukr. Лариса Петрівна Косач – Larysa Petrivna Kosač |
Narodenie | 25. február 1871 |
Zviaheľ, Ruská ríša (dnes Ukrajina) | |
Úmrtie | 1. august 1913 (42 rokov) |
Surami, Ruská ríša (dnes Gruzínsko) | |
Národnosť | ukrajinská |
Rodičia | Olena Pčilka, Petro Antonovyč Kosač |
Príbuzní | Mychajlo Petrovyč Drahomanov |
Súrodenci | Mychajlo Kosač |
Manžel | Klyment Kvitka |
Dielo | |
Žánre | básne, poémy, drámy |
Obdobie | moderna/novoromantizmus |
Témy | národne, sociálne, intímne orientovaná lyrika a dráma |
Literárne hnutie | ukrajinská literatúra |
Debut | Konvalija, Safo |
Významné práce | Lesná pieseň, Kamenný pán, V katakombách a pod. |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
![]() | Lesia Ukrajinka (multimediálne súbory na commons) |
Lesia Ukrajinka[1] (vlastným menom Larysa Petrivna Kosačová[pozn. 1]; * 25. február 1871, Zviaheľ, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 1. august 1913, Surami, Ruská ríša, dnes Gruzínsko)[9] bola ukrajinská spisovateľka (poetka, prozaička, dramatička), prekladateľka[2][6] a literárna kritička,[10] ktorá pozdvihla ukrajinskú literatúru na európsku úroveň.[5][2][11][4]
Z hľadiska štýlu býva Ukrajinka označovaná za významnú predstaviteľku ukrajinskej moderny[2][6][10] alebo za priamu predchodkyňu modernej ukrajinskej poézie.[12] Jej dielo zároveň vychádzalo z novoromantizmu, symbolizmu a impresionizmu.[13]
Jej najvýznamnejším dielom je dramatická rozprávková hra (feéria) Lisova pisňa – slov. Lesná pieseň,[14] ktorá vyšla aj v slovenskom preklade (1960).[2]
Pamätníky dedikované Ukrajinke dnes stoja na viacerých miestach vo svete, vrátane Kyjeva, Lucku, Surami, Toronta, Clevelandu[9] či Moskvy.[15] Jej podobizeň sa nachádza na dvestohryvnovej bankovke.
Život
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d5/Lesya_Ukrainka_portrait.jpg/220px-Lesya_Ukrainka_portrait.jpg)
Narodila sa v dnešnom Zviaheli (v rokoch 1795 – 2022 Novohrad Volynskyj), do šľachtickej rodiny Kosačovcov (ukr. Kosači), ktorej pôvod sa tradične vedie až k stredovekým Kosačovcom z Bosny.[16] Jej matkou bola ukrajinská spisovateľka a aktivistka Olena Pčilka[9] (Kosačová, rod. Drahomanová), otcom bol právnik a verejný činiteľ Petro Antonovyč Kosač. Ukrajinkiným bratom bol spisovateľ a prekladateľ Mychajlo Kosač,[17] okrem toho mala viacero mladších súrodencov. Detstvo prežila sčasti v Lucku a neskôr v Kolodiažne. Od mladosti trpela tuberkulózou, v dôsledku čoho vzdelanie získavala najprv od matky, neskôr od súkromných učiteľov.[16] Za účelom liečby navštívila viaceré krajiny (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Egypt, Taliansko a Kaukaz).[18]
Učila sa dejiny, literatúru a cudzie jazyky.[9][10] Ovládala početné európske jazyky. Povedľa najfrekventovaneších slovanských jazykov (ruština, poľština, bulharčina), hovorila tiež po latinsky, grécky a ovládala tiež väčšinu jazykov Západnej Európy. Ako devätnásťročná napísala pre svoje sestry učebnicu dejín.[18] Básne písala už ako deväťročná. Básnické prvotiny vydala už pod svojím pseudonymom v dvanástich rokoch[1] (1884), v časopise Zoria.[9]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/de/%D0%9F%D0%BE%D1%80%D1%82%D1%80%D0%B5%D1%82_%D0%9B%D0%B5%D1%81%D1%96_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BA%D0%B8_2_%28%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%A2%D1%80%D1%83%D1%88%29.jpg/220px-%D0%9F%D0%BE%D1%80%D1%82%D1%80%D0%B5%D1%82_%D0%9B%D0%B5%D1%81%D1%96_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BA%D0%B8_2_%28%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%A2%D1%80%D1%83%D1%88%29.jpg)
Neskôr sa spolu s rodinou presťahovala do Kyjeva. Jej svetonázor ovplyvnil najmä brat jej matky, politický mysliteľ, publicista a ukrajinský národovec a profesor Mychajlo Drahomanov.[18][19] Bola aktívna v ukrajinskom boji proti cárizmu a pripojila sa k ukrajinským marxistickým organizáciám. V roku 1902 dokonca do ukrajinčiny preložila Manifest komunistickej strany.[1][10] Jej orientácia k ľavicovým hnutiam sa ešte viac prehĺbila po revolúcii v roku 1905.[16] V roku 1907 bola nakrátko zatknutá a aj po prepustení bola pod dohľadom cárskej polície. Ukrajinkinu kritiku náboženstva neskôr komunistická propaganda používala, podobne ako pri iných ukrajinských spisovateľoch, neobjektívnym spôsobom na obhajobu ateizmu.[20]
V roku 1907 sa vydala za právnika a etnológa Klymenta Kvitku.[10][21] Spolu s Filaretom Kolessom a svojím manželom organizovala národopisné výpravy na zaznamenávanie ukrajinských epických piesní (1908).[9] Sama viaceré naspievala. Hoci bola väčšinu svojho života chorá a často bola mesiace pripútaná na lôžko, napísala značné množstvo diel. Posledných pár rokov svojho života strávila rekonvalescenciami v Egypte a na Kaukaze.[18] Zomrela v roku 1913 gruzínskom Surami.[10][18] Je pochovaná na cintoríne Bajkove v Kyjeve.[22]
Dielo
Ukrajinka písala lyricko-reflektívne básnické zbierky (Na krylach piseň – slov. Na krídlach piesní, 1893; Dumy i mriji – slov. Dumy a túžba, 1899; Vidhuky – slov. Ozveny, 1902.[14]), „v ktorých smerovala od intímne romantických nálad k občianskemu pátosu so zdôraznením vlastnej individuality“,[14] inými slovami: spájala v nich ľúbostné motívy s občianskymi a vlastenecké s univerzálnymi.[1]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6d/Stamp_of_Ukraine_s1818.jpg/220px-Stamp_of_Ukraine_s1818.jpg)
Jej najvýznamnejším dielom[14][9] je dramatická féeria Lesná pieseň (1911). Ide o Ukrajinkinu jedinú drámu z domáceho ukrajinského prostredia, v ktorej oslávila volynskú prírodu, úprimnú lásku i slobodu ľudských vzťahov.[1] Dielo zobrazuje svet prírody a jej mytologických postáv v protiklade s reálnym svetom ľudí. Rozpráva príbeh nešťastnej lásky dedinského mládenca Lukáša a Mavky, ktorá predstavuje životodarné sily prírody.[23]
Okrem toho napísala napríklad poém Davňa kazka, Dosvitni ohni – Svetlá pred úsvitom, Contra spem spero![6] (1890), v ktorej povzbudzuje sklamaných, aby pokračovali v boji.[1] Dobyvačné vojny odsúdila v epickej básni Robert Bruce, kráľ škótsky (1893).[1]
Napísala viac ako 20 drám,[9] medzi nimi: Kaminnyj hospodar – Kamenný pán (ukrajinská verzia Dona Juana[24]) či veršované drámy Osinnja kazka – slov. Jesenná rozprávky, V katakombach – slov. V katakombách[25] (či Katakomby,[1] 1905), Kassandra, či U pušči – slov. V púšti.[6] V dráme Rufin a Priscilla (1908) poukázala na pozadí Rímskej ríše na pomery v cárskom Rusku a politické otázky v Rusku riešila aj v diele Orhija – slov. Orgia (1913).[1] V cudzokrajných historických námetoch sa snažila o vyjadrenie aktuálnych spoločenských a mravných problémov.[14]
Podľa autorov Historical Dictionary of Ukraine: „zmodernizovala poetiku ukrajinskej drámy prenikavejším dialógom, väčšou komplexnosťou a symbolickou scénou, ako aj presunutím dôrazu z vonkajšej akcie na vnútorný konflikt.“[9] Jej metódy majú bližšie k romantizmu ako k realizmu. Predovšetkým ideovou a tematickou orientáciou, ako aj umeleckými prostriedkami sa však zásadne odlišovala od ukrajinských novoromantikov, najmä symbolistov. Hoci svoje obrazy tvorila na historickom materiáli, minulosť neidealizovala. Nenávidiac utláčateľskú realitu cárskeho Ruska, neoddávala sa pesimizmu, ale naopak vyzývala k boju za úplné oslobodenie od všetkého útlaku a za zrušenie vykorisťovania človeka druhým človekom. Jej romantizmus bol preniknutý revolučnou náladou.[26]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b6/200-uah-2020-1.png/220px-200-uah-2020-1.png)
Do ukrajinčiny tiež prekladala svetovú literatúru z nemčiny, taliančiny, poľštiny a francúzštiny,[3] ruštiny: Danteho, Shakespeara, Byrona, Huga, Turgeneva, výber z egyptského, indického a talianskeho folklóru,[1][10] no najmä Heinricha Heineho.[6][11] V roku 1902 preložila do ukrajinčiny Manifest komunistickej strany.[1] Inšpirovala sa svetovými i ukrajinskými autormi (napríklad Taras Ševčenko).[6][10]
V slovenčine vyšiel výber z jej diela nazvaný Sedem strún (1965)[1] či diela Lesná pieseň (1960)[23] a Kamenný pán (1971).[24] Viaceré jej diela vyšli v češtine.
Poznámky
- ↑ ukr. Ле́ся Украї́нка – Lesia Ukrajinka, prepisované aj: Lesja Ukrajinka[2]; zriedkavejšie (staršie po česky?): Lésa Ukrajinka[3]; ukr. Лариса Петрівна Косач-Квітка – Larysa Petrivna Kosač-Kvitka,[4] často len Larysa Kosačová,[5][6][2] resp. v ukrajinčine Larysa Kosač[7]; po vydaji Larysa Kvitková, resp. v ukrajinčine Larysa Kvitka[8]; zriedkavejšie: Larysa Kosačivna[3]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l Ukrajinka, Lesia In: Pyramída. č. 180. Uho – Uru. 1986. s. 5732
- ↑ a b c d e f Ukrajinka. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M – Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 574.
- ↑ a b c Kosačivna. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl Čtrnácty: Kartel – Kraj. Praha : J. Otto, 1899. S. 913. (po česky)
- ↑ a b SAS, P. M. UKRAJINKA Lesja. In: Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Tom. Ukrajina – Ukrajinci.. Kyjiv : Naukova dumka, 2018. Dostupné online. ISBN 978-966-00-1676-7. S. 533 – 539.
- ↑ a b Ukrajinka. In: Malá ilustrovaná encyklopedie A – Ž . : Tomáš Zahradníček - TZ-one, 2013. ISBN 978-80-903606-6-2. S. 557.
- ↑ a b c d e f g Ukrajinka. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vydání první. Svazek 8. t/ž. Praha : Diderot, 1999. S. 182.
- ↑ Kosač. In: Nový velký ilustrovaný slovník naučný. Sv. XI. Klíček – Legie. Praha : , 1931. S. 109.
- ↑ Lesja Ukrajinka. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Sv. 4. Ko – M. Praha : Československý kompas, 1929. S. 413.
- ↑ a b c d e f g h i UKRAINKA, LESIA (13 FEBRUARY 1871 – 19 JULY 1913). In: KATCHANOVSKI, Ivan; KOHUT, Zenon E; NEBESIO, Bohdan Y; YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd Ed. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, Inc., 2013. (Historical dictionaries of Europe.) ISBN 978-0-8108-7847-1, 978-0-8108-7845-7. S. 719 – 720.
- ↑ a b c d e f g h Lesya Ukrainka In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b UKRAJINKA Lesja. In: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993. ISBN 80-85841-00-2. S. 655.
- ↑ UKRAJINKA, Lesja: DUMY A SNĚNÍ. In: MACURA, Vladimír, a kol. Slovník světových literárních děl. Sv. 2. M – Ž. Praha : Odeon, 1988. S. 332 – 333.
- ↑ ukrajinská literatura. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vydání první. Svazek 8. t/ž. Praha : Diderot, 1999. S. 183.
- ↑ a b c d e Ukrajinka. In: Malá československá encyklopedie. Zväzok VI. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. S. 366.
- ↑ V Moskve vzniklo pietne miesto obetiam útoku v ukrajinskom Dnipre, polícia pri ňom zadržala 4 ľudí . Aktuality.sk, 2023-01-18, . Dostupné online.
- ↑ a b c JANYŠYN, B. M. KOSAČI. In: Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Tom. 5. Kon – Kju. Kyjiv : Naukova dumka, 2008. ISBN 978-966-00-0855-4 Chybné ISBN. S. 206 – 207.
- ↑ K nemu: Kosach, Mykhailo. In: Encyclopedia of Ukraine . Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e Ukrainka, Lesia. In: Encyclopedia of Ukraine . Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, . Dostupné online.
- ↑ K nemu: Drahomanov, Mykhailo. In: Encyclopedia of Ukraine . Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, . Dostupné online.
- ↑ Atheism. In: Encyclopedia of Ukraine . Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, . Dostupné online.
- ↑ K nemu: Kvitka, Klyment. In: Encyclopedia of Ukraine . Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, . Dostupné online.
- ↑ UKRAJINKA Lesia. In: Ševčenkivska encyklopedija v 6 t. Tom 6. T – Я. Kyjiv : NAN Ukrajiny, Institut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. S. 392 – 393.
- ↑ a b Lesná pieseň. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 316.
- ↑ a b Kamenný pán. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 254.
- ↑ V katakombách. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 718.
- ↑ KIRILJUK, E. UKRAJINKA. In: Literaturnaja enciklopedija. Tom. 11. : Izd-vo Kom. Akad, 1939. Cit. 2023-04-19. Dostupné online.
Ďalšia literatúraupraviť | upraviť zdroj
Encyklopédie, slovníky & a pod.upraviť | upraviť zdroj
- UKRAINKA. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 32. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2016. S. 758.
- Ukrajinka, Lesja. In: Hrvatska enciklopedija, mrežno izdanje online. Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, cit. 2023-04-13. Dostupné online.
- UKRAJINKA Lesia. In: Ševčenkivska encyklopedija v 6 t. Tom 6. T – Я. Kyjiv : NAN Ukrajiny, Institut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. S. 392 – 393.
Prekladyupraviť | upraviť zdroj
- UKRAJINKA, Lesja. Lesná pieseň: dráma – feéria v 3 dejstvách. Bratislava : Diliza, 1960. 77 s.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lesia Ukrajinka
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk