Laločník - Zákldné pojmy z elektrotechniky

	Laločníkovité
	; laločník sedlový
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Trieda (classis)	vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis)	pravé vtáky (Ornithurae)
Nadrad (superordo)	letce (Neognathae)
Rad (ordo)	vrabcotvaré (Passeriformes)
Čeľaď (familia)	laločníkovité (Callaeidae)
Vedecký názov
	Callaeidae; Sundevall, 1836
Synonymá
	Callaeatidae
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Laločníkovité (Callaeidae alebo Callaeatidae) sú malá čeľaď vrabcotvarých, ktorá sa endemitne vyskytuje na Novom Zélande. Všetky rody z tejto čeľade sa po slovensky volajú laločník.

Systematika

Laločníkovité (Callaeidae alebo Callaeatidae):^[1]

rod Callaeas - laločník:
- laločník kokako (Callaeas cinereus)
- laločník lesný (Callaeas wilsoni)
rod Philesturnus - laločník:
- laločník sedlový (Philesturnus rufusater)
- laločník tieko (Philesturnus carunculatus)
rod †Heteralocha - laločník:
- †laločník huia (Heteralocha acutirostris) - jediný druh.

Laločník huia je považovaný za vyhynutého z dôvodu straty prirodzeného prostredia, nadmerného lovu a vplyvu nepôvodných predátorov, čiastočne možno aj z dôvodu nejakej choroby introdukovanej na ostrov spoločne so škorcom hnedým. Posledné potvrdené pozorovanie druhu pochádza z decembra roku 1907.^[2] Laločník kokako je hodnotený ako kriticky ohrozený, pravdepodobne vyhynutý, posledné potvrdené pozorovanie pripadá na rok 1967. Aj napriek veľkému množstvu neoverených správ neboli predložené žiadne priame dôkazy potvrdzujúce existenciu vtáka.^[2]

Charakteristika

Najbližší žijúci príbuzný tejto čeľade je novozélandský vták hihi bútľavinový (Notiomystis cincta), vzťahy s ostatnými druhmi vtákov sú stále neznáme. Molekulárna analýza skúmajúca vzťahy medzi jednotlivými rodmi sa takisto ukázala byť nepresvedčivá, výsledky označili za bazálny rod Callaeas alebo Heteralocha. Laločníkovité pravdepodobne predstavujú reliktnú čeľaď z čias včasnej kolonizácie Nového Zélandu vrabcotvarými.^[3]^[4]

Laločníkovité obývajú husté lesy, živia sa hmyzom, sú monogamné a držia sa jedného územia. Sú to pozemné vtáky s dĺžkou tela 26 – 38 cm. Vyznačujú sa silnými končatinami a neoperenými lícnymi lalokmi za zobákom. Krídla sú slabé, následkom čoho sú ich nositelia zlými letcami.^[5] Najväčším druhom čeľade bol laločník huia s dĺžkou tela až 48 cm (u samíc). Tento druh vykazoval aj výrazný sexuálny dimorfizmus, keďže samica mala dlhý tenký zobák a samec mal zobák krátky a silný.^[2]

Referencie

↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2015-11-07. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c HUME, J. P.; WALTERS, M. Extinct Birds. London : T & AD Poyser. ISBN 1408158612, 9781408158616. (po anglicky)
↑ EWEN, John G.; FLUX, Ian; ERICSON, Per G.P.. Systematic affinities of two enigmatic New Zealand passerines of high conservation priority, the hihi or stitchbird Notiomystis cincta and the kokako Callaeas cinerea. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2006-7, roč. 40, čís. 1, s. 281–284. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.ympev.2006.01.026. (po anglicky)
↑ SHEPHERD, Lara D.; LAMBERT, David M.. The relationships and origins of the New Zealand wattlebirds (Passeriformes, Callaeatidae) from DNA sequence analyses. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2007-5, roč. 43, čís. 2, s. 480–492. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.ympev.2006.12.008. (po anglicky)
↑ Lindsey, Terence (1991). Forshaw, Joseph (ed.). Encyclopaedia of Animals: Birds. London: Merehurst Press. p. 225. ISBN 1-85391-186-0.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Laločníkovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Laločníkovité

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laločníkovití na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2015-11-07. Dostupné online.

[hume-2] HUME, J. P.; WALTERS, M. Extinct Birds. London : T & AD Poyser. ISBN 1408158612, 9781408158616. (po anglicky)

[3] EWEN, John G.; FLUX, Ian; ERICSON, Per G.P.. Systematic affinities of two enigmatic New Zealand passerines of high conservation priority, the hihi or stitchbird Notiomystis cincta and the kokako Callaeas cinerea. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2006-7, roč. 40, čís. 1, s. 281–284. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.ympev.2006.01.026. (po anglicky)

[4] SHEPHERD, Lara D.; LAMBERT, David M.. The relationships and origins of the New Zealand wattlebirds (Passeriformes, Callaeatidae) from DNA sequence analyses. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2007-5, roč. 43, čís. 2, s. 480–492. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.ympev.2006.12.008. (po anglicky)

[5] Lindsey, Terence (1991). Forshaw, Joseph (ed.). Encyclopaedia of Animals: Birds. London: Merehurst Press. p. 225. ISBN 1-85391-186-0.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]