A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krematórium a Urnový háj v Bratislave | |
krematórium | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava IV |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Záhorská Bystrica |
Súradnice | 48°12′34″S 17°02′42″V / 48,209542°S 17,044896°V |
Autor | Ferdinand Milučký |
Štýl | moderna, minimalizmus |
Materiál | kameň, betón, vápenec, sklo, drevo, oceľ |
Vznik | 1968 |
![]() | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 104-11436/1 |
- dátum zápisu | 28. 8. 2003 |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krematórium a Urnový háj v Bratislave je krematórium na Hodonínskej ulici 44 v Bratislave a prvé krematórium na Slovensku.[2]
Realizovalo sa v rokoch 1967 – 68 podľa projektu architekta Ferdinanda Milučkého z rokov 1962 – 63. Nachádza sa na západe Bratislavy, na svahoch Malých Karpát v riedkom lese. Staré duby a borovice tvoria kontrast s jeho vodorovnými líniami, umiestnenými nad lúkou na kopci.[2]
Krematórium je navrhnuté ako minimalistická stavba v duchu severskej moderny, ktorá sa podobným spôsobom spájala s prírodou.[3] Celý komplex je navrhnutý s veľkým citom pre krajinu a aj umiestnenie architektúry do nej. Je to kultová stavba a jej hodnoty sú hlavne duchovné. Patrí k najlepším dielam povojnovej architektúry na Slovensku.[2][4]
Stavba a areál
Prostredie tejto architektúry vznikalo naopak, ako býva vo zvyku. Nesadili sa stromy okolo novostavby, ale architektúra sa umiestnila medzi staré borovice a duby.
V areáli sa nachádza hlavná stavba, prevádzková vedľajšia stavba a urnový háj, dotvorený plastikami.
Hlavná stavba sa skladá zo sústavy bielych vodorovných stien, ktoré vymedzujú základné vnútorné priestory a priečnych celozasklených stien z číreho skla. Je zložená zo suterénu (prevádzková časť) a obradných priestorov vyvýšených na terase. Rozprestiera sa na kopci nad lúkou. V obradných priestoroch sa nachádza predsieň (čakáreň), obradná miestnosť rozlúčky blízkych príbuzných a hlavná obradná sála. Z hlavnej obradnej sály je pôsobivý pohľad do lesa so starými borovicami a dubmi. Z exteriéru (zo záhrady) prechádza drevená stena do interiéru (obradnej miestnosti), ako znak spojenia človeka s prírodou.
Areál dotvára totemová plastika od Vladimíra Kompánka, nachádzajúca sa na hlavnej lúke, inšpirovaná drevenými krížmi dedinských cintorínov a hálkami ľudových dreveníc, ktoré sa objavovali na Slovensku. Nachádza sa tu aj travertínová fontána pred hlavnou sálou od Rudolfa Uhera, socha Smútok v urnovom háji Pavla Tótha (neskôr odstránená) a Milučkého pohrebisko významných predstaviteľov.[3][2]
Návrh a filozofia
„Vyžaduje sa prostredie, ktoré nemá s konvenčným ponímaním cintorína nič spoločného, prostredie upokojujúce, vyvážené, harmonické.“ slová Ferdinanda Milučkého
V roku 1962 sa začali tvoriť prvé skice krematória. Už sám prístup po dlhom oblúkovom chodníku popri hlavnej lúke s totemom je obradom príchodu k miestu rozlúčky. Hlavné obradné priestory sa nachádzajú na terase nad svahom a akoby len s voľne spojených vodorovných stien. Medzi nimi možno kedykoľvek uniknúť, len číre priečne sklo určuje vnútorný priestor. Múry z interiéru prenikajú cez zasklenie ďaleko do exteriéru a dlažba spája interiér s okolím.
V apríli roku 2000 sa dokončila rekonštrukcia, kde sa vymenila zastaraná technológia.
„Toto všetko, stvárnené zákutie prírody, priestor, architektúra, má svoju prísnu zákonitosť, svoju čistotu. Je výrazom nesentimentálneho poňatia ľudského osudu. Je to stále javisko kultu, ktoré má svoj jasný rituál. Odbočíš z cesty, zastaneš a odídeš.“ Autorom týchto slov je Dominik Tatarka.[5]
„Odišiel do lesov. Tak hovorili starí Slovania, keď niekto zomrel. Lesy a smrť, odchod z tohto života do večného šumenia lesov, rozlúčenie so zosnulým v prírode, večný kolobeh života, návrat doňho po smrti.“ Tak začína svoju stať o Milučkého krematóriu jeho niekdajší učiteľ Jan E. Koula.
Už sám prístup po dlhom oblúkovom chodníku, začínajúcom pri bráne a končiacom pri hlavnej stavbe, je časť obradu, symbol-púť k poslednej rozlúčke. Smútiacich príbuzných privádza do sveta iných hodnôt, vyvedie ich z kolobehu života a mesta. Aj v tom je toto dielo skvostom. Milučký tu poukázal svoj cit pre detail, ktorého strohosť na seba neupozorňuje, ale dovoľuje sa venovať rozlúčke so zosnulými.
Ceny
- krematórium získalo Cenu Dušana Jurkoviča a štátnu cenu
- dielo prispelo k udeleniu Herderovej ceny za architektúru za rok 2001 pre architekta Ferdinanda Milučkého[5]
Galéria
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cc/WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg/220px-WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg)
-
Orientačný plán areálu
-
Zoznam významných osobností uložených v Urnovom háji
Pochované osobnosti
- Samuel Adamčík
- Andrej Bagar
- Ľudovít Bakoš
- Július Bártfay
- Štefan Bednár
- Emil Belluš
- Paľo Bielik
- Albín Brunovský
- Vladimír Clementis
- František Dibarbora
- Miloš Gosiorovský
- Martin Gregor
- Pavol Horov
- Štefan Hoza
- Igor Hrušovský
- Peter Jilemnický
- Štefan Králik
- Rudo Moric
- Laco Novomeský
- Gustáv Papp
- Jozef Pospíšil
- Dušan Slobodník
- Karol Šmidke
- Svätopluk Štúr
- Dežo Ursiny
- Imro Weiner-Kráľ
- Viliam Záborský
Referencie
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Register modernej architektúry Slovenska : Krematórium a urnový háj . Bratislava: Ústav stavebníctva a architektúry SAV, . Dostupné online. Archivované 2019-03-08 z originálu.
- ↑ a b DULLA, Matúš. Krematórium Bratislava : Ferdinand Milučký. ARCH (Bratislava: Eurostav), marec 2008, č. 3, s. 30 – 33. Dostupné online . ISSN 1335-3268. Archivované 2018-01-18 z originálu.
- ↑ LUKEŠ, Zdeněk. Bratislavské krematórium. Jedinečný dom na konci cesty. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-01-15. Dostupné online . ISSN 1336-1996.
- ↑ a b ŠLACHTA, Štefan. Krematórium v Bratislave. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2007-03-26. Dostupné online .
Literatúra
- DULLA, Matúš; STEFANOVIĆ, Olja Triaška. Na konci cesty. Krematórium v Bratislave. Bratislava : Slovart, 2017. 128 s. ISBN 978-80-556-2985-8.
Zdroje
- DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. 511 s. ISBN 80-7145-684-5.
- KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava : Pallas, 1976. 286 s.
- DULLA, Matúš. Architekt Ferdinand Milučký. Bratislava : Spolok architektov Slovenska, 1998. 99 s. ISBN 80-88757-17-7.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk