A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/86/Communist-manifesto.png/220px-Communist-manifesto.png)
Manifest komunistickej strany je základné programové dielo komunizmu.
Pôvod
Prvýkrát vyšiel v Londýne 21. februára roku 1848 ako samostatné dielo na 23 stranách. Napísali ho Karl Marx a Friedrich Engels a spĺňa úlohu programu Zväzu komunistov. Od marca až do júla 1848 vychádzal Manifest komunistickej strany v tlačovom orgáne nemeckých emigrantov „Deutsche Londoner Zeitung”. V tom istom roku vyšiel jeho nemecký text v Londýne vo forme osobitnej brožúry na 30 stranách, v ktorom boli opravené niektoré chyby prvého vydania a zlepšená interpunkcia. Tento text sa potom stal základom nasledujúcich vydaní diel Marxa a Engelsa.
Roku 1848 bol Manifest preložený do mnohých európskych jazykov (francúzskeho, poľského, talianskeho, dánskeho, flámskeho a švédskeho). Mená autorov Manifestu sa vo vydaniach roku 1848 neuvádzali: prvýkrát boli v tlači uvedené roku 1850 v publikácii prvého anglického prekladu v chartistickom orgáne Red Republican v predslove, ktorý napísal redaktor tohto časopisu J. Harney.
Roku 1872 vyšlo nové nemecké vydanie Manifestu s malými autorskými opravami a s predslovom Marxa a Engelsa. Toto vydanie, ako i nasledujúce nemecké vydania z rokov 1883 a 1890 vyšli pod titulom Komunistický manifest. Prvé ruské vydanie Manifestu komunistickej strany vyšlo roku 1868 v Ženeve v preklade Bakunina, ktorý na mnohých miestach prekrútil obsah Manifestu. Nedostatky prvého vydania boli odstránene vo vydaní, ktoré vyšlo v Ženeve roku 1882 v preklade Plechanova. Plechanovov preklad dal podnet k veľkému rozšíreniu myšlienok Manifestu v Rusku. Marx a Engels, ktorí pripisovali ohromný význam propagovaniu marxizmu v Rusku, napísali k tomuto vydaniu osobitný predslov.
Po Marxovej smrti vyšlo viacero vydaní Manifestu, ktoré prezrel Engels: roku 1883 nemecké vydanie s predslovom Engelsa; roku 1888 anglické vydanie v preklade Samuela Moora, redigované Engelsom a opatrené jeho predslovom a poznámkami; roku 1890 nemecké vydanie s novým predslovom Engelsa. K poslednému vydaniu napísal Engels aj niekoľko poznámok. Roku 1885 v novinách Socialiste vyšiel francúzsky preklad Manifestu, ktorý urobila Marxova dcéra Laura Lafargue a skontroloval Engels. Engels napísal predslov k poľskému vydaniu Manifestu roku 1892 a k talianskemu vydaniu roku 1893.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manifest komunistickej strany
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk