Košická župa (Česko-Slovensko, 1922) - Zákldné pojmy z elektrotechniky

	Košická župa
	Župa
Štát	Česko-Slovensko
Rieka	Bodrog, Bodva, Hornád
Sídlo župy	Košice
Najvyšší bod	Kremenec
- výška	1 221,0 m n. m.
Najnižší bod	Klin nad Bodrogom
- výška	94 m n. m.
Vznik	21. septembra 1922 (de iure)
Zánik	1. januára 1923
Počet okresov	17 + 1 mestský (1922)
	Geografický portál

Košická župa bola jednotka územnej správy na východnom Slovensku v rámci prvorepublikového Česko-Slovenska. Vznikla zlúčením Abovsko-turnianskej, Šarišskej, Zemplínskej a časti Užskej župy v jeden celok. Jej existencia bola krátka. Vznikla na konci roku 1922 a úplne zanikla 1. januára 1923.^[1] Jej správnym centrom boli Košice.^[2]

História

Župa bola vyhlásená 21. septembra 1922 vládnym nariadením 280/1922 Zb., ktoré podmienilo zlúčenie Abovsko-turnianskej, Zemplínskej, Šarišskej a časti Užskej župy do jedného správneho obvodu.^[2]

Pre doterajšiu Zemplínsku župu a západnú časť Užskej župy (okolie Sobraniec, Veľkých Kapušian a Veľkého Berezného) bola dočasne ponechaná expozitúra v Michalovciach. Nové usporiadanie nastalo aj pre doterajšie hlavnoslúžnovské okresy. Obce Víťaz, Ovčie a Rolova Huta boli pripojené do Spišskej župy. Ďalej nastala rosziahla územnosprávna reforma vo vnútri novej Košickej župy. Viaceré slúžnovské okresy zanikli a zároveň vznikli nové okresy, medzi ktoré boli prerozdelené stávajúce obce.^[2]

Košická župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie Košickej župy bolo s časťou Spiša začlenené do novovzniknutej Župy XX. so sídlom v Košiciach. Okres Veľké Berezné zostalo naďalej súčasťou Podkarpatskej Rusi.^[3]

Geografia

Košická župa tvorila rozsiahly celok na východe Slovenska. Na západe hraničila so Spišskou a Gemersko-malohontskou župou, na severe s Poľskou republikou a na juhu s Maďarským kráľovstvom. Východnú hranicu zdieľala s Podkarpatskou Rusou.

Administratívne členenie

Košická župa sa delila na sedemnásť hlavnoslúžnovských okresov a jedno mesto so zriadeným magistrátom:^[2]

Košice
Moldava nad Bodvou
Prešov
Bardejov
Sabinov
Stropkov
Giraltovce
Sečovce
Kráľovský Chlmec
Vranov nad Topľou
Michalovce
Veľké Kapušany
Sobrance
Humenné
Medzilaborce
Snina
Veľké Berezné
Košice (mesto)

Referencie

↑ TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-633-3. Archivované 2023-04-01 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa slučujú doterajšie župy abauj-turňanská, šarišská a zemplínská s pripojenými časťmi župy užhorodskej v jediný správny obvod. . EPRAVO.CZ, . Dostupné online. (po česky)
↑ INFO@WOLTERSKLUWER.CZ, Wolters Kluwer ČR, a s-. Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktualní znění . ASPI, . Dostupné online. (po česky)

Slovenský portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-633-3. Archivované 2023-04-01 z originálu.

[:0-2] Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa slučujú doterajšie župy abauj-turňanská, šarišská a zemplínská s pripojenými časťmi župy užhorodskej v jediný správny obvod. . EPRAVO.CZ, . Dostupné online. (po česky)

[3] INFO@WOLTERSKLUWER.CZ, Wolters Kluwer ČR, a s-. Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktualní znění . ASPI, . Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]