A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Nezamieňať s heslami izomér alebo izotopológ.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2c/PSIA_Wiki1.png/450px-PSIA_Wiki1.png)
Izotopoméry[1] alebo izotopické izoméry sú izoméry, ktoré majú rovnaký počet atómov každého izotopu, ale majú ich na rôznych miestach vo svojom priestorovom usporiadaní. V princípe sú to konštitučné izoméry alebo stereoizoméry, v ktorých sa líši len pozícia jednotlivých izotopov. Napríklad CH3CHDCH3 a CH3CH2CH2D sú konštitučné izotopoméry propánu, pretože sa líšia pozíciou atómu deutéria (D). (R)- a (S)-CH3CHDOH sú izotopické stereoméry etanolu a (Z)- a (E)-CH3CH=CHD sú izotopické stereoméry propénu.[2] Názov „izotopomér“ prvýkrát použili Seeman a Paine v roku 1992 na rozlíšenie izotopických izomérov od izotopológov (izotopických homológov).[3][4]
13C-NMR
V nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopii neprodukuje bežný izotop uhlíka 12C žiadny signál. Relatívne vzácny izotop 13C je však ľahko detegovateľný. Vďaka tomu je možné pomocou 13C NMR študovať uhlíkové izotopoméry, vďaka čomu je možné zistiť viac o rôznych uhlíkových atómoch v danej štruktúre. Všetky jednotlivé štruktúry, ktoré obsahujú jediný 13C izotop, poskytujú informácie o štruktúre v tesnej blízkosti tohto atómu. Veľké vzorky obsahujú zmes všetkých izotopomérov, takže jedno spektrum poskytne dáta ohľadne všetkých uhlíkov v zlúčenine. Takmer všetok uhlík prítomný v bežných vzorkách je 12C a asi len 1 % atómov uhlíka tvorí izotop 13C, takže izotopológy s 13C tvoria asi len 1 % celej vzorky. Množstvo molekúl, ktoré obsahuje dva a viac takýchto atómov uhlíka, klesá exponenciálne. Výnimočný prípad, kde sa nachádzajú dva atómy 13C hneď vedľa seba v jednej štruktúre, vykazuje merateľné vzájomné ovplyvnenie (coupling) medzi týmito atómami a takisto signály pre každý z nich samostatne. Pri korelačných experimentoch s metódou INADEQUATE sa využíva tento efekt na určenie toho, ktoré atómy sú na seba naviazané, čo je užitočné pre zistenie skutočnej štruktúry neznámej chemikálie.
Reakčná kinetika
V reakčnej kinetike je občas vidieť rôzne reakčné rýchlosti u rôznych izotopomérov danej molekuly. Tento kinetický izotopový efekt sa dá použiť na študovanie reakčných mechanizmov, pretože umožňuje sledovať, ako sa tieto atómy s rôznou hmotnosťou účastnia reakčného procesu.[5]
V biochémii sú rozdiel y medzi izotopomérmi rôznych biomolekúl, napríklad škrobov, užitočné napríklad v archeológii. Umožňujú zistiť, akú stravu konzumovali prehistorickí ľudia, ktorí žili v paleolite.[chýba zdroj To umožňuje oxid uhličitý, ktorý obsahuje 12C i 13C. Jednoklíčnolisté rastliny (ako sú ryža a ovos) sa totiž líšia od dvojklíčnolistých rastlín (ako sú zemiaky a ovocné stromy) v relatívnych množstvách 12CO2 and 13CO2, ktoré zabudovávajú do svojich pletív v procese fotosyntézy. Keď sa nájdu pozostatky, napríklad kosti alebo zuby, relatívny izotopický obsah môže naznačiť, akou stravou sa prehistorickí ľudia živili.
Referencie
- ↑ KRIVOSUDSKÝ, L.; GALAMBOŠ, M.; LEVICKÁ, J.. Koncept formálneho oxidačného čísla IX a návrh valenčných prípon pre oxidačné čísla vyššie ako VIII. Chemické listy, 2017-08-15, roč. 111, čís. 8, s. 509–515. Dostupné online . ISSN 1213-7103. (po česky)
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (2006–) "isotopomer". DOI:10.1351/goldbook.I03352
- ↑ Conformational analysis through selective isotopic substitution: supersonic jet spectroscopic determination of the minimum energy conformation of o-xylene. Journal of the Chemical Society, Chemical Communications, 1992, s. 713. Dostupné online . DOI: 10.1039/C39920000713. Archivované 2021-03-04 na Wayback Machine
- ↑ Letter to the Editor: 'Isotopomers, Isotopologs'. Chemical & Engineering News (American Chemical Society), December 7, 1992. Dostupné online . DOI: 10.1021/cen-v070n049.p002.
- ↑ A m-Benzyne to o-Benzyne Conversion through a 1,2-Shift of a Phenyl Group. Journal of the American Chemical Society, 2003, s. 6485–6490. Dostupné online. DOI: 10.1021/ja0213672. PMID 12785789.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Isotopomers na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk