A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
Súradnice: 34°50′22″S 134°41′38″V / 34,839444°S 134,693889°V
Himeji-jo* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Himedži | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, iv |
Identifikačné č. | 661 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 1993 (17. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f3/Himejijou_castle_grounds.jpg/220px-Himejijou_castle_grounds.jpg)
Himedži (jap. 姫路城 – Himedži-džó) je japonský hrad v meste Himedži, prefektúra Hjógo.
Patrí medzi najstaršie zachované stavby z japonského stredoveku. V roku 1993 bol zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hrad je zároveň japonským národným kultúrnym pokladom. Spoločne s hradom Macumoto a s hradom Kumamoto tvorí tzv. „Tri slávne hrady“. Je to aj najviac navštevovaný hrad v Japonsku. Niekedy je vďaka svojmu žiarivo bielemu exteriéru nazývaný aj Hakurodžó alebo Širasagidžó („Hrad bielej volavky“).
Hrad Himedži sa často objavuje v japonskej televízii. Hrad Edo (dnes Kókjo) totiž nemá hradnú vežu, a tak, ak treba v historických filmoch a seriáloch dostatočnú reprezentatívnu náhradu, producenti sa automaticky obracajú k Himedžidžó.
Architektúra a obranné plány
Himedži predstavuje skvelý príklad japonského hradu – má veľa z obranných a architektonických prvkov spájaných s predstavou japonského hradu. Vysoké kamenné základy, biele steny a rozmiestnenie budov vnútri komplexu bolo charakteristické pre všetky japonské hrady. Rovnako rozmiestnenie palebných postavení, otvorov na vrhanie kameňov a pod. je ukážkou typického hradného dizajnu. Dnešná hradná veža je z roku 1601.
Jedným z najdôležitejších obranných prvkov hradu Himedži, a asi aj najznámejším, je labyrint ciest vedúcich k hlavnej veži. Brány, nádvoria a vonkajšie hradby sú usporiadané tak, aby nútili útočníkov postupovať k hradnej veži po špirále okolo hradu. To ich vystavovalo neustálej paľbe obrancov po celú dobu ich cesty k hlavnej veži. Táto prístupová cesta mala navyše veľa slepých uličiek. Himedži však nikdy nebol napadnutý takýmto spôsobom, a tak obranný systém zostal nevyskúšaný.
Dejiny
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/bf/Himeji_castle_0012.jpg/220px-Himeji_castle_0012.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/Himeji_Castle.jpg/220px-Himeji_Castle.jpg)
Hrad bol navrhnutý a postavený v priebehu Nanboku-čo (cisárskej schizmy) v období Muromači. V tom čase sa nazýval Hrad Himejama. V roku 1346 Akamacu Sadanori naplánoval hrad na úpätí hory Himedži, kde Akamacu Norimura už predtým postavil chrám Šomjodži. Po vojne Kakicu prevzal kontrolu a plánovanie hradu nakrátko klan Jamana, ale v priebehu vojny Ónin sa vrátil do rúk rodu Akamacu.
V roku 1580 Tojotomi Hidejoši prevzal kontrolu nad hradom a Kuroda Jošitaka postavil trojposchodovú vežu.
Po bitke pri Sekigahare v roku 1601 Tokugawa Iejasu zveril hrad Himedži do rúk Ikedu Terumasu. Ikeda prestaval hrad v priebehu ôsmich rokov do približne dnešnej podoby. Posledná väčšia prístavba, Západného nádvoria, bola dokončená v roku 1618.
Himedži bol jedným z posledných útočísk tozama daimjó na konci obdobia Edo. Vlastnili ho potomkovia Sakaiho Tadasumu až do reforiem Meidži. V roku 1868 nová japonská vláda poslala Okajamskú armádu, pod velením jedného z potomkov Ikedu Terumasu, aby hrad ostreľovala slepými nábojmi a vytlačila obrancov preč z hradu.
Keď bol v roku 1871 zrušený systém han, hrad Himedži bol predaný v aukcii. Konečná cena bola 23 jenov a 50 senov. Náklady na rozobratie hradu sa však ukázali byť príliš vysoké, a tak z tohto zámeru zišlo.
Desiaty regiment pechoty obsadil hrad Himedži v roku 1874 a Ministerstvo vojny ho prevzalo pod svoju kontrolu v roku 1879. Hlavná veža bola renovovaná v roku 1910 pomocou 90 000 jenov z verejných fondov.
V roku 1945, koncom druhej svetovej vojny, bol Himedži bombardovaný. Hoci bola vedľa stojaca škola vypálená do základov, hrad prežil prakticky nepoškodený (až na niekoľko drobných škôd spôsobených výbuchmi v susedstve).
Hrad Himedži použili filmári pri natáčaní filmu Ran od Akiru Kurosawu v roku 1985 a takisto časť filmu Posledný samuraj (2003) sa nakrúcala tu (s použitím umelého snehu). Hrad Himedži poslúžil ako sídlo japonskej tajnej služby vo filme o Jamesi Bondovi „Žiješ len dvakrát“ (1967) so Seanom Connerym v hlavnej úlohe.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Himedži (hrad)
Externé odkazy
- Sprievodca hradom Himedži Archivované 2011-08-17 na Wayback Machine (po anglicky)
- Stránky hradu Himedži Archivované 2015-04-05 na Wayback Machine (po anglicky)
- Himeji-jo - UNESCO World Heritage Centre (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk