A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cerová vrchovina | |
pohorie geomorfologický celok | |
Cerová vrchovina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický kraj |
Okresy | Rimavská Sobota, Lučenec |
Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Juhoslovenská kotlina |
Podradené jednotky |
Mučínska vrchovina Fiľakovská brázda Hajnáčska vrchovina Petrovská vrchovina Bučenská vrchovina |
Najvyšší bod | Karanč |
- výška | 727 m n. m. |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cerová vrchovina je pohorie a geomorfologický celok na južnom Slovensku.
Polohopis
Má pretiahnutý tvar od západu k východu. Zhruba jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.[1] Maďarská časť pohoria je označovaná ako Cserhát.
Delenie
Geomorfologický celok sa delí na 5 podelkov a obsahuje aj 5 častí:[1]
Charakteristika
Cerová vrchovina vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi až dvoma miliónmi rokov. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Veľký Bučeň (514 m).[2]
Geologicky je tvorená vrstvami treťohorných pieskov, pieskovcov, štrkov, ílov a sopečných čadičov a sopečných andezitov. Geológia se výrazne prejavuje v reliéfe krajiny. Chrbáty so zvyškami čadičových tabúľ (Pohanský hrad, Veľký Bučeň) sú zvyškami lávových prúdov. Záujem je o rôzne tvarované bralá. Bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek, v ktorých boli rôzne produkty čadičového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška alebo Steblová skala), alebo ide o andezitové útvary, ktoré stuhli ešte pod zemským povrchom (kopce Šiator alebo Karanč). Oba typy útvarov vznikli pôvodne v hĺbke pod povrchom, ale boli odkryté vďaka pôsobeniu eróznych procesov. V dnešnej dobe tak čnejú vysoko nad okolím.[2]
Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený dub. V nížine okolo rieky Ipeľ sa vyskytujú lužné lesy. V najnižších polohách vrchoviny ide o lesy dubového vegetačného stupňa, vyššie ležia lesy bukovo-dubového stupňa, ktoré zaberajú najväčšiu časť územia. Stupeň dubovo-bukový zasahuje až do najvyšších častí vrchoviny, poprípade sa nachádza na chladnejších, severných svahoch v nižších polohách. Bukový vegetačný stupeň sa vyskytuje iba izolovane. Pôvodné lesy, ktoré boli v minulosti odlesnené, sa premenili na pastviny, lúky a ornú pôdu. Na extrémnych polohách: na suchých, južných svahoch sa vytvorili stepi, na obvode skalných výbežkov a brál zase vznikli lesostepi.[2]
Západnú časť Cerovej vrchoviny odvodňuje rieka Ipeľ, východ rieka Rimava a ich prítoky. Cerovú vrchovinu zaraďujeme podnebne medzi teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami medzi −2 až −4 °C a letnými teplotami 17 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 50 - 70, počet letných dní medzi 60 - 70.
Chránené územia
Cerová vrchovina má bohatý, relatívne nenarušený prírodný potenciál a preto bolo toto územie s rozlohou 162 km² vyhlásené v roku 1989 Chránenou krajinnou oblasťou Cerová vrchovina.[3] Jej súčasťou sú početné národné prírodné rezervácie. Veľmi cennou je národná prírodná rezervácia Šomoška. Bola vyhlásená už v roku 1954 a je to hradný vrch zo vzácnym príkladom rozpadu čadiča na stĺpovité päť a šesťboké hranoly – Kamenný vodopád, ktorý patrí k európskym raritám. Zrúcanina hradu na vrchole pochádza zo 14. storočia, na svahoch pod hradným vrchom sú vzácne spoločenstvá listnatých lesov.
K zaujímavým chráneným prírodným pamiatkam patrí Pohanský hrad a Hajnáčka – zrúcanina gotického hradu zo 14. storočia na skalnatom kopci vulkanického pôvodu. V sopečných horninách boli nájdené úlomky kostí zvierat žijúcich v treťohorách. Z chráneným prírodným pamiatkám patria napríklad Ragáč, Sprašový odkryv pri Radzovciach alebo Soví hrad. Soví hrad je archeologické nálezisko z doby kamennej a bronzovej. Ide o čadičový vrchol s menšou náhornou plošinkou a kráterom nad obcou Šurice.
Turistika zimná a letná
Pre náročnejšie zimné športy nie sú v tejto oblasti vhodné terény. Chýbajú tu upravené svahy aj lyžiarske vleky, nenachádzajú sa tu ani žiadne zimné rekreačné strediska. Za priaznivých snehových podmienok sa možno venovať bežeckému lyžovaniu.
Prírodné zvláštnosti a zaujímavosti lákajú návštevníkov od jari do jesene. Početné turistické cesty a náučné chodníky vedú do najatraktívnejších miest. Miestne lesy ponúkajú možnosť loviť zver alebo zbierať huby.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cerová vrchovina
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b c Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Kolektív autorov, zostavili: Gábor Kiss, Csaba Baráz, Katarína Gaálová a Béla Judik. Chránená krajinná oblasť Karancs-Medves a Chránené krajinná oblasť Cerová vrchovina : na hranici Novohradu a Gemera. Eger : Riaditeľstvo Národného parku Bükk, 2010. 388 s. ISBN 978-963-9817-12-8.
Súradnice: 48°13′48″S 19°53′11″V / 48,229888°S 19,886257°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk