A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bukureštské metro (rum. Metroul bucureştean) je sieť štyroch liniek podzemnej dráhy v Bukurešti. Ide o jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku.
Charakter podzemnej dráhy
Bukureštské metro je väčšinou konštruované ako podzemné, s razenými, niekde s hĺbenými tunelmi. Stanice sú založené v malej hĺbke, sú teda budované v otvorenej jame z povrchu. Nástupištia majú dĺžku 126 metrov, čo umožňuje prevádzku až šesťvozňových vlakov. Celková dĺžka siete je 62,4 km a má 45 staníc.
Dejiny
Hoci metro jazdí od roku 1979, prvé projekty sa objavili v 30. rokoch 20. storočia. Boli súčasťou rozsiahleho plánu na modernú prestavbu mesta. V roku 1938 bola založená spoločnosť S.A. Metropolitanul, ktorá mala metro budovať od marca 1941. Realizácia však bola odložená kvôli druhej svetovej vojne. Po skončení bojov sa do vlády dostala komunistická strana, ktorá mala svoje vlastné zámery a staré projekty upadli do zabudnutia.
K metru sa vrátilo až neskôr. V 70. rokoch povrchová sieť, ktorá bola štvrtá najväčšia v Európe, prestala zvládať dopravný nápor, a preto sa rozhodlo o vybudovaní podzemnej dráhy. Na rozdiel od ostatných krajín východnej Európy, kde boli podobné prevádzky budované podľa moskovského vzoru, v Bukurešti sa metro podobá skôr prevádzkam v západnej Európe.
Boli použité aj iné vozidlá, namiesto tradičných súprav 81-71 sovietskeho pôvodu boli nasadené domáce dvojvozňové jednotky spojené po troch do súpravy vyrábané v závode Astra Arad až do roku 1993.
Prvý úsek linky M1 bol otvorený v roku 1979. Mal dĺžku 8 km a 6 staníc. Po otvorení sa približne v trojročných intervaloch pridávali ďalšie úseky. Veľký rozvoj nastal koncom 80. rokov, kedy pribudla najväčšia časť súčasnej podoby metra. Vzhľadom na úsporné opatrenia v energetike však nové stanice neboli dobre osvetlené, preto museli byť neskôr rekonštruované.
Útlm nastal po roku 1990, pádom socializmu sa zmenili priority krajiny. S výstavbou nových kratších tratí sa začalo na prelome storočí, sprevádzkovala sa nová linka M4. Podľa plánu má vo finálnej fáze premávať 6 liniek.
Linkové vedenie
Sieť sa skladá zo štyroch liniek. Zvláštnosťou je, že M1 a M3 sú vedené čiastočne v jednej trase a linka M1 v stanici Dristor križuje sama seba.
# | Názov | Otvorené | Dĺžka | Počet staníc |
---|---|---|---|---|
1 | M1 | 1979 | 31,7 km | 22 |
2 | M2 | 1986 | 18,6 km | 14 |
3 | M3 | 1983 | 8,6 km | 6 |
4 | M4 | 2000 | 3,6 km | 4 |
Celkom: | 62,5 km | 45 |
Vozidlový park
Vozový park tvoria dva typy súprav, staršie rumunskej výroby a modernejšie od firmy Bombardier, dodávané od roku 2002 a vybavené klimatizáciou.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukureštské metro
Externé odkazy
- Stránka prevádzkovateľa (po rumunsky)
- Stránka o bukureštskom metre na webe Urbanrail.net Archivované 2009-09-04 na Wayback Machine (po anglicky)
- Originálna mapa siete pôvodom z jednej zo staníc Archivované 2006-07-24 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk