A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Brno dolní nádraží | |
![]() Pohľad na staničnú budovu počas výluky hlavného nádraží v auguste 2013 | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Štát | ![]() |
Mesto | Brno |
Prevádzkovateľ | SŽDC |
Dátum otvorenia | 1856 |
Prevádzkové informácie | |
Počet nástupíšť | 0 |
Železničné trate | |
250 | |
Poloha | |
49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°VSúradnice: 49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°V | |
Poloha stanice v rámci Česka
|
Brno dolní nádraží (iné názvy: Brno-dolní, Rosické nádraží) je nákladná železničná stanica v Brne, ktorá sa nachádza vo štvrti Trnitá na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Brno-Horní Heršpice - Brno-Maloměřice. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri vlečky.[1]
Dejiny
Po dvojstanici KFNB/StEG (dnes stanica Brno hlavní nádraží, predtým tiež horní nádraží) ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica Brniansko-Rosickej železnice (odtiaľ „Rosické nádraží“),[2] ktorá si tu zriadila aj výhrevne.[3]
V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v Střeliciach svoju vlastnú novú dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej Vaňkovka a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému zhlaviu hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.[4]
Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.[5]
V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.[4]
Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, Vlárská dráha (vrátane židenickej spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky z Tišnova pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou Svratkou z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.[4] V roku 1909 bola StEG zoštátnená.[6] V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.[4]
Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou DKV Brno.[3]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fe/Brno%2C_doln%C3%AD_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD_b%C4%9Bhem_v%C3%BDluky_hlavn%C3%ADho_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD_%282013-08-09%3B_08%29.jpg/220px-Brno%2C_doln%C3%AD_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD_b%C4%9Bhem_v%C3%BDluky_hlavn%C3%ADho_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD_%282013-08-09%3B_08%29.jpg)
V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov linky S1 IDS JMK, Rosickým nádražím však iba prechádzali.[7]
V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky (EuroCity a expresy). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.[5][8]
V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.[9]
Referencie
- ↑ Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží . Eu07.pl, . Dostupné online.
- ↑ KOTOUL, Vlastimil a kol.. 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu. Brno : Sdružený klub železničářů Brno, 1986. S. 53.
- ↑ a b HÁJEK, Zdeněk. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa, s. 45–50.
- ↑ a b c d KOTRMAN, Jiří. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj brněnského železničního uzlu, s. 30–42.
- ↑ a b NOHEL, Petr. Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě . Spz.logout.cz, 2013-07, . Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
- ↑ Kotoul, s. 55.
- ↑ Poslední vlak přes dolní nádraží . Jza.smerem.cz, 2012-12-07, . Dostupné online.
- ↑ Letní výluky vlaků v Brně . Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje, . Dostupné online. Archivované 2014-03-28 z originálu.
- ↑ TAUŠOVÁ, Zuzana. Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky . idnes.cz, 2013-05-24, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brno dolní nádraží
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brno dolní nádraží na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk