A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Brezina | |
obec | |
Brezina v zime
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 179 m n. m. |
Súradnice | 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V |
Rozloha | 12,96 km² (1 296 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 648 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 50 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1300 |
Starosta | Mária Baloghová[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 076 12 (pošta Kuzmice) |
ŠÚJ | 528218 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Brezová 151 Brezina 076 12 Kuzmice |
E-mailová adresa | brezina@oubrezina.sk |
Telefón | 679 12 32 |
Fax | 668 59 50 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Brezina | |
Webová stránka: obecbrezina.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dejiny
Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Obec patrila od roku 1321 šľachte z Kazimíra. V roku 1427 obyvatelia obce platili daň z 8 port, 1582 10 port. V 17. storočí obyvatelia obce schudobneli, v roku 1610 platili daň z 2,75 a 1635 jednej porty.[5]
Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása. Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.
Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.
Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[6] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.
Polohopis
Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zlodejka/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra[7] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.
Erb
V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.
- Vývoj obyvateľstva
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/sk/timeline/kv8isd05icepevena1t1hfp6qr19ybp.png)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Chrám bol rozšírený v roku 1909. Interiér je zaklenutý českou plackou, svätyňa konchou. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády chrámu sú hladké. Veža má nárožné skosenia, ukončená je korunnou rímsou s vlysom a barokovou helmicou s laternou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z roku 1801. Na konci 19. storočia bola postavená veža. Interiér je zaklenutý plytkou valenou klenbou. Nachádza sa tu kazateľnica v štýle luiséz z doby vzniku kostola, stôl Pána pochádza z roku 1804.[9] Fasády kostola sú členené lizénami. Nad portálom sa nachádza vročenie udávajúce rok výstavby kotola. Veža má nárožné skosenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a vysokou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla
-
Interiér kostola s ikonostasom
Občianska vybavenosť
V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti. V obci sa nachádzajú napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov štyri kostoly: gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, reformovaný kostol, chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994 a rímskokatolícky kostol z roku 2004.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 76 – 77.
- ↑ Vyhláška A-311/16-II/3-1948 . . Dostupné online. Archivované 2014-03-10 z originálu.
- ↑ Heraldický register SR VI. – str. 20–21
- ↑ Brezina - Chrám sv. Petra a Pavla . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Brezina - Kalvínsky kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezina (okres Trebišov)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk