Bitka pri Somoši
Dátum 5. september 1449 Miesto neďaleko Somoša (Drienov), Slovensko Výsledok víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa
Protivníci
Bratríci	Uhorsko
Velitelia
Ján Jiskra z Brandýsa Ján Talafús z Ostrova	Tomáš Székely
Sila
neznáma	neznáma
Historický portál

Bitka pri Somoši sa odohrala 5. septembra 1449 pri dedine Somoš (dnes Drienov), severne od Košíc, medzi vojskom vedeným Jánom Jiskrom z Brandýsa a uhorským vojskom lojálnym Jánovi Hunyadimu. Vojsko českých a slovenských bratríkov, za účasti Jána Talafúsa z Ostrova, porazilo oveľa početnejšiu uhorskú armádu, v bitke padol veliteľ uhorského vojska, istý Tomáš Székely,^[1] Hunyadiho švagor.

Predohra

V oblasti Horného Uhorska (neskoršieho Slovenska) operovali po porážke husitského hnutia v bitke pri Lipanoch v roku 1434, nazývajúci sa tzv. bratríci, ktorí tu následne získali politickú moc. V 40. rokoch 15. storočia tu následne začali hájiť záujmy kráľa Ladislava zvaného Pohrobok o získanie uhorského trónu.

Po smrti kráľa Vladislava III. (či jeho zmiznutí) v bitke pri Varne v roku 1444 sa stal Ján Jiskra z Brandýsa, jedným zo siedmich kapitánov spravujúcich Uhorsko. Za podiel na uzavretí poľsko-uhorského prímeria bol v roku 1445 zvolený vrchným kapitánom Horného Uhorska. Po zvolení Jána Hunyadiho miestodržiteľom Uhorska v roku 1446 došlo medzi oboma mužmi k sérii vojenských stretnutí, prerušovanej krátkymi prímeriami. Jiskra tu praktizoval voči Hunyadimu autonómnu politiku, roku 1449 sa potom rozhodol vojensky obsadiť jemu lojálne mestá Zemplín a Humenné.

Bitka

Hunyadi rozkázal proti Jiskrovi vyslať trestnú výpravu vedenú jeho švagrom Székelym. Tá sa s vojskom bratríkov stretla 5. septembra, v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie, neďaleko dediny Somoš (neskôr nazývaná Drienov), ležiacej severne od Košíc. Trestná výprava bola Jiskrovým vojskom v tejto bitke porazená a utrpela ťažké straty. Sám jej veliteľ Székely bol v bitke zabitý.

Dohra

Onedlho po tejto porážke vyrazil Hunyadi so svojím vojskom k druhej výprave. Dobyl pevnosť Moldavu a nechal pobiť jej posádku a preživším dal useknúť ruky, odrezať nos a vylúpiť jedno oko. ^[2]:66 Následne bol v januári 1450 zvolaný do Budína snem, na ktorom uzavreli obe strany 31. marca 1450 mier.^[3] Táto dohoda však dlho nevydržala a 7. septembra 1451 uštedril Jiskra Hunyadymu drvivú porážku v bitke pri Lučenci. S výnimkou Jágru potom bratríci ovládli prakticky celé Horné Uhorsko. Hunyadi však v ďalších rokoch obnovil svoje ťaženia a donútil Jiskru zložiť prísahu vernosti uhorskej korune.

Referencie

1. ↑ FRANKENBERGER, Otakar; LÍBAL, Dobroslav. Husitské válečnictví po Lipanech: vývoj husitského válečnictví po skončení husitské revoluce a jeho význam pro váleňictví vůbec.  : Naše vojsko. 222 s. Google-Books-ID: ZDsFAAAAMAAJ. Dostupné online. (po česky)
2. ↑ ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431-1462). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 1937. 146 s. Dostupné online.
3. ↑ GIGATOS. János Hunyadi . 2022-01-25, . Dostupné online. (po česky)