A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ču Žung-ťi | ||||||||
Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1998 – 2003 | ||||||||
Prezident | Ťiang Ce-min | |||||||
| ||||||||
5. guvernér Čínskej ľudovej banky | ||||||||
V úrade 1993 – 1995 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1. október 1928 (95 rokov) Čchang-ša | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ču Žung-ťi (multimediálne súbory) | ||||||||
Ču Žung-ťi (čín. 朱镕基 – Ču Žung-ťi, pchin-jin: Zhū Róngjī), * 1. október 1928) bol v rokoch 1998 až 2003 premiérom Čínskej ľudovej republiky. Ako blízky spolupracovník autora ekonomických reforiem Teng Siao-pchinga zastával funkcie guvernéra čínskej centrálnej banky a primátora Šanghaja. Ekonomické reformy, ktoré ako premiér implementoval, viedli k dvojcifernému rastu čínskej ekonomiky na prelome milénií.
Život
Ču pochádza z rodiny intelektuálov a bohatých vlastníkov pôdy. Vyštudoval elektrotechniku na univerzite Tsinghua v Pekingu. Počas štúdií vstupil do komunistickej strany a po ovládnutí Pekingu komunistami v roku 1949 počas občianskej vojny sa stal predsedom študentského hnutia. Po štúdiu pracoval v plánovacej komisii, avšak v roku 1957 počas Kampane sto kvetov verejne kritizoval ekonomickú politiku Mao Ce-tunga. Ču bol následne označený za pravičiara a vyhodený z práce aj komunistickej strany. Počas hladomoru spôsobenom kampaňou Veľký skok vpred v roku 1962 bol pardonovaný a povolaný späť do plánovacej komisie. Počas Kultúrnej revolúcie bol opäť perzekuovaný a v rokoch 1970 až 1975 bol poslaný pracovať na vidiek na prevýchovu.
Po smrti Mao Ce-tunga a prevzatí moci v krajine Teng Siao-pchingom bol Ču rehabilitovaný a vrátil sa do Pekingu a do komunistickej strany. Od začiatku osemdesiatych rokov, kedy Teng konsolidoval moc vo svojich rukách, kariérne rástol aj Ču. Stal sa dekanom ekonomickej fakulty na univerzite Tsinghua a v roku 1987 aj primátorom Šanghaja.[1] V tejto pozícii riadil založenie priemyselného parku, do ktorej sa presťahoval Volkswagen ako prvá západná automobilka v Číne, a založenie špeciálnej ekonomickej zóny v Pchu-tungu, ktorá je dodnes finančným centrom krajiny.
Vysoká politika
Počas svojho pôsobenia v Šanghaji úzko spolupracoval s Ťiang Ce-minom, vďaka ktorému sa neskôr dostal do najvyššej politike. Počas pôsobenia vo východočínskej metropole taktiež prejavil kompetentný, prísny, ale zároveň pragmatický prístup, ktorý viedol k hospodárskemu rastu mesta.[2] Počas nepokojov v roku 1989 komunikoval so študentmi a protesty v Šanghaji sa obišli bez násilia, ktoré vypuklo v Pekingu. Po udalostiach na Námestí nebeského pokoja nastal v komunistickej strane zápas o moc. Ču bol na strane Teng Siao-pchinga, ktorý zvíťazil a ktorého neskôr sprevádzal aj na známej inšpekčnej ceste na juh, ktorá naštartovala čínsku ekonomiku.
Hospodársky úspech v Šanghaji vyniesol Čua v roku 1991 na pozíciu vicepremiéra a v roku 1993 sa stal guvernérom Čínskej ľudovej banky. V týchto pozíciach reformoval štátom vlastnené podniky a podarilo sa mu ukončiť infláciu, ktorá sa dostávala na úroveň 20%.[3] Reformoval taktiež daňový systém a reštrukturalizoval najväčšie banky v krajine.
V roku 1998 bol zvolený za premiéra Čínskej ľudovej republiky a jeho blízky spolupracovník Ťiang Ce-min sa stal prezidentom. V ekonomickej politike, ktorá bola jeho prioritou, si vytýčil tzv. tri ciele: privatizáciu stratových štátnych podnikov, odpísanie nedobytných pohľadávok čínskych bánk a zníženie korupcie. Podla jeho vlastného hodnotenia bol úspešný v prvých dvoch bodoch, ale tretí sa mu naplniť nepodarilo.[4] V roku 2001 sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie.[5]
Počas jeho pôsobenia na funkcii premiéra začala Čína s výstavbou ambicióznych projektov. V roku 2001 sa začala stavba najvyššie položenej železnice na svete, ktorá spája Čínu s Tibetom[6] a v roku 2002 bola v Šanghaji otvorená vysokorýchlostná železničná trať fungujúca na princípe magnetickej levitácie.[7]
Osobný život
Po skončení jeho funkčného obdobia v roku 2003 sa stiahol do ústrania a do politiky nezasahuje. Jeho dve deti zastávajú vysoké exekutívne pozície v čínskom súkromnom sektore. Ču je známy výbornou znalosťou angličtiny.
Zaujímavosťou je, že Ču je priamym potomkom cisára Chung-wu (vlastným memon Ču Jüan-čang), ktorý v štrnástom storočí založil dynastiu Ming.[8]
Referencie
- ↑ Zhu Rongji . Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Profile: Zhu Rongji . BBC, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ S novým vedením neprichádza v Číne nádej na demokraciu . Hospodárske noviny, . Dostupné online.
- ↑ Čeho dosáhl Ču Žung-ťi . Project Syndicate, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Čína oficiálne vstúpila do WTO . Hospodárske noviny, . Dostupné online.
- ↑ V Číne sa začala výstavba železnice do Tibetu . SME, . Dostupné online.
- ↑ Nemeckí a čínski predstavitelia otvorili prevádzku moderného magnetického vlaku . SME, . Dostupné online.
- ↑ TEMPEST, Rone. China's Impatient Would-Be Premier . Los Angeles Times, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ču Žung-ťi
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk