A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dolný Smokovec | |
miestna časť mesta Vysoké Tatry | |
Dolný Smokovec na začiatku 20.storočia
| |
Prezývka: liečebná osada a sídlisko | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Historický región | Spišská župa |
Rieka | Poprad |
Nadmorská výška | 890 m n. m. |
Súradnice | 49°07′57″S 20°14′23″V / 49,1324°S 20,2397°V |
Obyvateľstvo | 759 (2017) |
založenie osady | 1881 |
Primátor | Ing. Ján Mokoš (NEKA ) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 059 81 |
Tel. predvoľba | +421-52 |
EČV | PP |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Webová stránka: www.vysoketatry.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolný Smokovec je kúpeľná osada a miestna časť mesta Vysoké Tatry. Po prvej svetovej vojne sa úradne ustálil slovenský názov osady Nižný Smokovec a dovtedajšia oficiálna forma Alsó-Tátrafüred s inojazyčnými podobami Dolny Smokowiec a Unterschmecks sa odvtedy objavujú len v cudzojazyčných prameňoch. V súvise so vznikom Horného Smokovca zmenil sa Nižný Smokovec na Dolný Smokovec.[1] Najväčšie tatranské stredisko liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Pod samotnou historickou osadou je novšie sídlisko Pod lesom s občianskou vybavenosťou.
Dejiny
- Podnet na založenie osady dal kežmarský učiteľ Jozef Bohuš. V roku 1881 si od obce Nová Lesná prenajal neveľký pozemok, na ktorom chcel postaviť jednoduchú študentskú útulňu. Pre nedostatok peňazí svoj zámer neuskutočnil.
- Zmluvu i rozostavanú študentskú chatu odkúpila Kežmarská banková uč. spol., ktorá tu postavila sedem menších, ale komfortne zariadených viliek so spoločnou reštauráciou, väčší hotel (dnes vila Kollár) a kúpeľný dom. Niekoľko šľachticov si tu postavilo vlastné letohrádky
- Od roku 1883 mali kúpele lekára.
- Na prelome 19. a 20. storočia stálo v osade 12 hrazdených budov s 204 hosťovskými izbami. Mali spoločnú reštauráciu, priestrannú verandu a kaviareň. Kúpele ponúkali liečebné kúry, na ktoré využívali miestne rašelinové bahno. V hale kúpeľného domu vyvieral prameň minerálnej vody (ktorá v osade ešte aj dnes tečie, hoci už nemá takú silu, ako predtým), ordinovali sa pitné kúry a kosodrevinové a teplé uhličité kúpele.
- Takmer všetky budovy a drevený kostolík projektoval spišskosobotský architekt Gedeon Majunke.[2]
- Na začiatku Prvej svetovej vojny stal sa majiteľom osady Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a premenil ju na vojenskú liečebňu tuberkulózy. Liečili sa tu zranení vojaci z Prvej svetovej vojny. [3]
- Na návrh pracovníka ministerstva zdravotníctva prof. Dr. Františka Hamzu prešlo v roku 1919 zariadenie do vlastníctva štátnej správy so zámerom zriadiť ústav pre liečbu detskej tuberkulózy. Ústav niesol meno vtedajšieho ministra zdravotníctva Dr. Vavra Šrobára – Štátny detský liečebný ústav Šrobárov. Dňa 25. januára 1920 boli prijatí prví 25 pacienti.
- Ústav slávnostne otvoril a „odovzdal národu“ minister zdravotníctva Dr. Vavro Šrobár dňa 5. apríla 1920. V začiatkoch 90 % pacientov tvorili deti z Česka a tiež deti z Francúzska, Turecka, Estónska, Rakúska, Maďarska, Nemecka.[nefunkčný odkaz
- Do nového komplexu prišli pracovať zdravotníci z Luže - Košumberka s riaditeľom MUDr. Bohumilom Malým.
- V rokoch 1925 – 1958 tu pracovala prvá slovenská lekárka MUDr. Mária Bellová.
- Podľa projektov architekta J. Mareka vyrástla v roku 1932 moderná liečebňa s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá je dodnes centrálnym objektom komplexu.
- V budove Štúr bolo RTG pracovisko a laboratórium.[3]
- V medzivojnovom období v osade vyrástlo niekoľko neveľkých rodinných penziónov, pod osadou v lesnom prostredí si niekoľko novousadlíkov postavilo rodinné domy.
V roku 1958 na dolnom okraji lesa vyrástlo rozsiahle obytné sídlisko pre spádovú časť Smokovcov, aj s potrebnou občianskou vybavenosťou a so záhradníctvom. Bolo pomenované Pod lesom.
- Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym zdravotníckym zariadením - neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné
služby. Má právne postavenie ako vysoko špecializovaný odborný ústav, ktorý poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno - preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy.
- V roku 2005 bol otvorený nový liečebný pavilón.
- V roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej
starostlivosti v odbore detská chirurgia, v roku 2010 v odbore detská otorinolaryngológia. Archivované 2015-06-10 na Wayback Machine
Riaditelia ústavu
- MUDr. Bohumil Malý (1920 - 1920)
- MUDr. Jaromír Švamberger (1920 - 1928)
- MUDr. Jozef Říha (1928 - 1939)
- MUDr. František Kardoš (1939 - 1945)
- MUDr. Ján Duhoň (1945 - 1956)
- MUDr. Jozef Spůra (1956 - 1973)
- MUDr. Ján Maliniak, PhD. (1974 - 1984)
- Doc. MUDr. Vladimír Pohanka, PhD., MPH (1984 - 2007)
- Ing. Miroslava Kolcúnová (od 2007) Archivované 2015-06-10 na Wayback Machine
- Ing. Miroslava Mištunová, PhD. , MPH (súčasnosť)
Školstvo
Škola v Šrobárovom ústave
Škola pri Šrobárovom ústave je prvou školou na Slovensku založenou pri detskej liečebni. Jej vznikom sa zároveň položili základy postupného zriaďovania škôl pri zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.
- F. Hamza bol známy priaznivec škôl a takisto na jeho podnet v tunajšom ústave v roku 1919bola zriadená aj dvojtriedna Štátna ľudová škola. Na školu boli povolaní učitelia Josef Tesař a Marie Huebrová zo školy pri Zemskom sanatóriu pre skrofulózne deti v Luži u Vysokého Mýta v Čechách, založenom taktiež MUDr. F. Hamzom, kde vyučovali deti sedem rokov.
- Začiatok svojej činnosti venovali zariaďovaniu dvoch tried. J. Tesař vyučoval prvú a druhú triedu chlapcov a M. Huebrová prvú a druhú triedu dievčat. Dozor nad zariaďovaním školy vykonával inšpektor Josef Hana z Kežmarku.
- Vyučovanie sa začalo začiatkom roku 1920. V školskom roku 1920/21 bolo spolu zapísaných 134 žiakov – 41 Slovákov, 82 Čechov, 9 Nemcov, 2 Maďari.
- 10. 1. 1924 v škole vypukol požiar, a preto sa vyučovalo v jedálni.
- V roku 1927 na požiadanie riaditeľa ústavu MUDr. Jaromíra Švamberka sa dopoludňajšie vyučovanie viedlo v prírode, v prípade nepriazne počasia v triedach, čo okresný inšpektor Rudovič odobril.
- V prvých rokoch sa vyučovali len chodiaci pacienti. Až v šk. r. 1926/27 na návrh učiteľky Pavly Vaníčkovej sa začalo s vyučovaním aj ležiacich detí vo vile Mudroň – dve hodiny denne (písanie, čítanie, počítanie), a to aj cez prázdniny. Táto zmena priaznivo pôsobila na psychiku detí a celý ozdravný proces.
- 27. 9. 1940 tunajších chovancov prišiel navštíviť aj slovenský prezident Jozef Tiso a minister vnútra Alexander Mach.
- Ministerstvo školy a národnej osvety v Bratislave zmenilo dňa 26. 1. 1943 názov školy na Slovenská štátna ústavná škola v Dolnom Smokovci, a nariadilo na vysvedčenie pripísať aj ...toto vysvedčenie oprávňuje žiaka / žiačku prestúpiť na normálnu ľudovú školu prípadne na meštiansku alebo strednú školu.“
- 2. 9. 1949 bola zriadená neúplná stredná škola vo Vysokých Tatrách – Dolnom Smokovci.
- V šk. r. 1951/52 sa založila pri liečebni materská škola s jedným oddelením, čím sa zabezpečila komplexná starostlivosť o pacientov vo veku od 3 do 6 rokov.
- V šk. r. 1953/54 sú v škole pri Detskej liečebni TBC Vysoké Tatry – Dolný Smokovec 4 triedy materských a 6 tried všeobecno-vzdelávacích.
- Šk. r. 1959/60 je významným medzníkom vo výchovno-vzdelávacej práci žiakov. Zaviedlo sa predmetové vyučovanie v 6. až 9. ročníku. Táto skutočnosť je spojená s menom riaditeľa ústavnej školy V. Miku.
- Základná škola pri Šrobárovom ústave patrí do siete špeciálneho školstva.Je najstaršou
školou pri zdravotníckom zariadení na Slovensku. Patria k nej alokované pracoviská: Kúpele s.r.o., Horný Smokovec a Nemocnica a.s. v Poprade. V súčasnosti v škole pracuje 30 zamestnancov. Archivované 2015-06-10 na Wayback Machine.
Škola Pod lesom
- Deti zamestnancov Šrobárovho ústavu, ale aj z ďalších tatranských osád, chodili do jednotriedky, ktorá bola zriadená v Starom Smokovci v roku 1931. žiaci vyšších ročníkov navštevovali stredné školy vo Veľkom slavkove, Poprade - Veľká, v Poprade a vo Veľkej Lomnici. Po Druhej svetovej vojne do Národnej školy, ktorá stála pod traťou Tatranskej elektrickej železnice v lesnom poraste po pravej strane cesty z Popradu do Starého Smokovca.
Bola to malotriedka, ktorej "vypomáhala" bývalá " nemecká škola" , ktorá stála v lesnom poraste po ľavej strane spomínanej cesty, tam ,kde sú dnes objekty Verejno-prospešných služieb. Vyučovala tam Elena Michalová a riaditeľom bol František Mišenda.
- Po zriadení obce Vysoké Tatry žiaci vyšších ročníkov, od piatej triedy, chodili do školy vo vile Vlasta v Hornom Smokovci, ktorá bola zriadená v roku 1949 ako Osemročná stredná škola. Vyučovanie sa začalo 10.septembra 1949. Do školy bolo zapísaných 57 žiakov. Riaditeľom školy bol od 1. novembra 1949 PhDr.Ján Olejník CsC..[4], [5][6]* V rokoch od roku 1954 do školského roku 1960/61 bola pre ne i pre ostatné deti z tatranských osád pretvorená na školu budova Lipa v Hornom Smokovci. [4]
- V septembri 1961 568 tatranských detí a 23 pedagógov sa nasťahovalo do novej školskej budovy v Dolnom Smokovci - Pod lesom. O pár rokov neskôr budova kapacitne nestačila, pretože počet žiakov stúpol na 789 a bolo nevyhnutné rozšíriť priestory školy. Preto bola v roku 1974 vybudovaná prístavba, v ktorej bol umiestnený prvý stupeň ZŠ.
Riaditelia školy
- 1961 - 1975 Golian Jozef
- 1975 - 1990 Kolodzej Alojz
- 1990 - 1991 Haščák Juraj
- 1991 - 1991 Gajan Jozef
- 1991 - 1996 PaedDr.Haščáková Jaroslava
- 1996 - 1999 Mgr. Seman Vincent
- 1999 - 2008 PaedDr. Haščáková Jaroslava
- 2008 - Mgr. Ondrej Balogh
Cirkev
- Na južnom konci osady približne od 2.polovice 80 rokov 19.storočia vznikla postupne kolónia šiestich súkromných letovísk. Jedným z nich bola 20 izbová vila Migazzi. Túto honosnú vilu si dal postaviť bývalý tekovský župan a poslanec uhorského snemu , gróf Viliam Migazzi (1830-1896) zo Zlatých Moraviec. Zomrel bez potomkov a jeho vilu po dedičoch získal gróf Eugen Karátsonyi (1861 – 1932) z Budapešti. Budovu prestaval a blízko nej postavil malý rybník.
- V roku 1921 budovu získal kontrolór uhorských štátnych železníc, budapeštianský obyvateľ Lazár, ktorý ju zmenil na penzión pre dievčatá potrebujúce zotavenie. Podporný fod košického rímsko-katolíckeho Dómu tu zriadil v roku 1929 zotavovňu pre kňazov Charitas.
- Začiatkom roku 1930 budovu od grófa Karátsonyiho za 280 tisíc korún aj odkúpil. Zotavovňa prešla v 30. rokoch 20.storočia do majetku Ústrednej charity v Bratislave, no 30.3.1943 ju úplne zničil požiar. To už, ale v blízkosti stála nová murovaná zotavovňa Charitas, ktorá vznikla začiatkom 30.rokov.[5]
- V roku 1941 tu bola ozdravovňa pre deti. Sestry tu viedli tzv. Zimnú školu. Neskôr dom slúžil najmä na exercície – duchovné cvičenia pre kňazov a rehoľné sestry. Archivované 2013-09-19 na Wayback Machine
- V súčasnosti sa vzhľadom na požiadavky doby charakter prevádzky zameriava aj na poskytovanie rekreačných pobytov pre jednotlivcov, rodiny a skupiny všetkých vekových kategórií.
O prevádzku tohto exercično-rekreačného zariadenia sa starajú rehoľné sestry z Inštitútu Milosrdných sestier Svätého kríža. Archivované 2013-12-13 na Wayback Machine, Archivované 2014-01-06 na Wayback Machine
- V Dolnom Smokovci bol postavený v roku 1891 drevený kostolík. Na jeho výstavbu prispela aj vtedajšia "Spišská banka" a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri, umelecky hodnotné vázy. V čase postavenia patril kostol cirkevno-právne do Veľkého Slavkova. Zasvätený je Najsvätejšiemu Spasiteľovi a odpust sa slávi 9. novembra.
Referencie
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
- ↑ a b Bulletin 70 (1920-1990) vydal Odborný liečebný ústav detskej TBC a respiračných chorôb Dolný Smokovec. 1990
- ↑ a b Súkromný archív PhDr. Pavla Svetoňa, Poprad
- ↑ a b GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.
- ↑ OLEJNÍK, Ján. Už prichádza krajší život. Vysoké Tatry, roč. 1984., čís. 5, s. 15-16.
Externé odkazy
- Cirkev v Tatrách Archivované 2013-12-03 na Wayback Machine
- Archivované 2015-06-10 na Wayback Machine
- Dolný Smokovec
- Dolný Smokovec
- Tatranská elektrická železnica
- Knihy o Tatrách
- Dolný Smokovec
- Fotografia sídliska Pod lesom
- História Smokovcov
- Šrobárov ústav Archivované 2013-12-03 na Wayback Machine
- Dolný Smokovec
- Základná škola Pod lesom
- Mária Bellová
- Mária Bellová Archivované 2013-12-03 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk